Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

18. apríla - Namche Bazar

Napísal: miracle , 10 júl 2006 · 151 Zobrazení

Ráno o deviatej, po raňajkách a ďalšom prebaľovaní batohov, vyrážame na cestu do Namche Bazaru.
Cesta vedie údolím rieky Dúdh Kosí (Mliečna rieka) – pomerne veľký ľadovcový tok, ktorého biela zakalená voda naozaj pripomína mlieko. Prvá polovica cesty do dedinky Monjo je pohodovka bez väčšieho prevýšenia a o dvanástej sme pri vstupe do Národného parku Sagarmatha, ktorý je hneď za touto dedinkou. Treba mať vopred vybavený trekking permit a zaplatiť vstupný poplatok.
Po vyčkaní na ostatných členov skupiny (prišli sme sem so Zuzanou prvé) a vybavení formalít pokračujeme už po území národného parku ďalej. Najskôr klesáme a potom už len stúpame skalnatými a neskôr prašnými serpentínami až do Namche, ktoré je vo výške 3446 metrov nad morom. Je to vlastne už môj výškový rekord. Cesta trvá asi päť hodín a pri solídnom batohu už pohyby nie sú také svižné ako nižšie, i keď nadmorskú výšku inak ešte necítim.
Večer bol vcelku interesantný – z ničoho nič sa zmenil plán výpravy – na Hilov návrh sme mali mať aj na ďalšiu cestu nosičov, kvôli prevýšeniu však oveľa viac, pričom pôvodne boli plánované jaky. Nosičom by však bolo treba platiť i prestoje, keď nenosia, čo by vzhľadom na naše finančné možnosti okrem iného výrazne skrátilo i vlastný pobyt pod kopcom. Ďalší návrh bol i druhý sprievodca na vlastný výstup.
Naše „vedenie“ – Eva s Jarmilou – by aj bolo náchylné súhlasiť s Hilovými nápadmi, opomínajúc drobný detail, že na podobné nepredvídané náklady výprava jednoducho nemala peniaze. Všetko by asi bolo takto, nebyť návštevy časti výpravy u Petra, vedúceho českej výpravy, ktorá mala pod kopcom pôsobiť súčasne s nami. Boli sme ich pozrieť večer (bývali v inom lodgi), pôvodne za úplne iným účelom, kvôli fixným lanám. Petr nám nasadil chrobáka do hlavy, navrhol postup s jakmi koordinovaý s nimi, s tým, že by nám jaky i s Hilom doviedli do base campu, kým my by sme šli naľahko na aklimatizačný výstup na Kala Pathar. Bola s ním vcelku rozumná diskusia a plán sa zdal reálny Dine, Táni i mne. Ostatné skôr nedôverovali Petrovi a mali až udivujúcu dôveru v Hilu, ktorý chcel dať hlavne zarobiť svojím krajanom, čo bolo pochopiteľné, ale v danej finančnej situácii pre nás neprijateľné.
Hneď po návrate sme zvolali poradu do jedálne a mali pomerne ostrú diskusiu k veci, keďže názory sa líšili a spoľahlivé informácie chýbali. Bol to zdĺhavý a komplikovaný proces, ale priniesol výsledok – konkrétny plán cesty a rozhodnutie pre jaky. Bol tam akýsi mladý šerpský horský vodca, s ktorým sa dalo vcelku rozumne diskutovat. Hila sa samozrejme naštval a dal najavo svoj hnev (okrem ###### sa však veľa rozumieť nedalo) - nebol už sám, kto diktuje podmienky... Ale prešlo ho to a napokon situáciu prijal (ako inak, platíme ho predsa...).
Prvýkrát som si v záujme veci výraznejšie otvorila hubu, bolo už treba.

  • 0



Najnovšie komentáre