Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
* * * * - 1 hlasov

Zamestnanec vs. živnostník a odvody

Napísal: Axel , 18 november 2017 · 214 Zobrazení

zamestnanec živnostník podnikanie odvody práca
Zamestnanec vs. živnostník a odvody

V rôznych diskusiách o podnikaní sa stretávam s fenoménom, že mnoho menších živnostníkov nemá prehľad o daniach a odvodoch a tým pádom niekedy netušia, ako sa dane a odvody dajú optimalizovať. V skutočnosti veľa možností nie je, ale tie, ktoré sú dostupné, treba vedieť správne využiť. V tomto článku sa chcem primárne venovať odvodom do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Prv chcem zdôrazniť, že nie som ekonóm, ani účtovník, všetko píšem z vlastných skúseností alebo čo som sa musel naučiť.

 

Najprv si však treba priblížiť, v akej finančnej rovine sa budeme pohybovať - tzv. "pracujúca chudoba" (to sú tí experti na podnikanie, ktorí majú kopu múdrych rád a nápadov, koľko by podnikatelia mali platiť, ale sami by nepodnikali nikdy, lebo na to nemajú) žije v domnienke, že akýkoľvek podnikateľ mesačne zarába tisíce a každého pol roka si môže dovoliť nový mercedes. Už len takéto myslenie dokazuje, že tzv. "pracujúca chudoba" nemá ani len šajnu o tom, čo je to podnikanie.

 

Najprv si stručne popíšme dva základné druhy pracovných činností, ktoré vedú za účelom nejakého (finančného) zisku: zamestnanci a živnostníci.

 

Zamestnanci (najmä tzv. "pracujúca chudoba") obyčajne radi nadávajú na živnostníkov, ako sa dobre majú, ale porovnajme si teraz zamestnancov a živnostníkov. Predstavme si dvoch ľudí, ktorí sú evidovaní nezamestnaní, jeden z nich si našiel zamestnanie, druhý z nich si založil živnosť:

 

Zamestnanec nemá na starosti prakticky žiadnu byrokraciu, podpíše so zamestnávateľom pracovnú zmluvu, maximálne tak sa ide odhlásiť z ÚPSVaR a tým to pre neho "hasne", viac povinností nemá.

 

Živnostník sa odhlási z ÚPSVaR, na živnostenský úrad si ide vybaviť živnostenský list, dostane IČO, potom ho čakajú povinnosti na Daňovom úrade a Zdravotnej poisťovni, kde sa nahlási ako nový podnikateľ. Myslím, že nahlášky na DÚ a ZP už robí automaticky živnostenský úrad, treba sa popýtať na ŽÚ, ja som si živnosť zakladal pred rokmi, myslím, že v tomto smere sa viacero vecí zjednodušilo.

 

Podstatný je ten rozdiel, zamestnanec v podstate nemá žiadne povinnosti voči úradom, živnostník vo vlastnom záujme si musí tieto veci odsledovať.

 

Obaja začnú pracovať.

 

Zamestnávateľ zaučí zamestnanca - obyčajne sa však už počíta s tým, že zamestnanec už má nejaké znalosti a skúsenosti, ale aj tak má k dispozícii 3 mesačnú skúšobnú dobu, počas ktorej zamestnávateľ aj zamestnanec uvidia, či má zmysel pokračovať. Stane sa, že nejaké nemehlo tak dopletie objednávky tak, že firma musí zastaviť linku, aby sa to dalo do poriadku, ale obyčajne sa to rieši len nejakým dohovorom.

 

Zamestnanec teda dostane od zamestnávateľa pridelené pracovné miesto, automaticky začne zarábať, svojim zárobkom si automaticky začne plniť svoju daňovú a odvodovú povinnosť. Na konci mesiaca (resp. začiatkom budúceho) na výplatnej páske uvidí:

  • koľko zarobil v hrubom
  • koľko zarobil v čistom
  • na koľko dní dovolenky má nárok (ten nárok sa začne uplatňovať až po odpracovaní myslím, že minimálne dvoch mesiacov)
  • koľko eur odviedol zdravotnej a sociálnej poisťovni
  • cenu práce
Cena práce je dôležitá, pretože to je vlastne náklad zamestnávateľa na zamestnanca - teda koľko ho stál. Pracujúcej chudobe, najmä zastavovačom liniek je často málo aj 650€ v čistom, čo je pre nevzdelaných celkom slušný príjem.

 

Rozpíšme si tých 650€ v čistom:

 

Ak chce zamestnanec dostávať 650€ v čistom, hrubú mzdu má cca 841€. Celková cena práce činí až 1137€ - to je suma, ktorú zamestnanec svojmu zamestnávateľovi musí zarobiť, aby sa zamestnávateľovi oplatilo toho zamestnanca platiť a zároveň je to suma, ktorú zamestnávateľ zaplatí.

 

Z tohto platu sa zaplatí (budem zaokrúhľovať):

  • zdravotnej poisťovni - zamestnanec necelých 34€, zamestnávateľ 84€
  • sociálnej poisťovni - zamestnanec 79€, zamestnávateľ takmer 212€
  • daňovému úradu - 78€
Takže z platu 1137€, ktorý zamestnávateľ musí zaplatiť, zamestnanec dostane 650€ a štát 487€ - štát teda z platu zhltne takmer 43%! Pre tých, ktorým percentá nejdú, lepší príklad: ak pracujete 8 hodín, tak takmer 3,5 hodiny pracujete na štát a 4,5 na seba.

 

Zamestnanec dostane svojich 650€, ktoré pomíňa na kebaby a iné potrebné veci a viac sa nestará, netrápi ho žiadna byrokracia, všetko ma na starosti učtáreň jeho zamestnávateľa. Keď má učtáreň spraviť výplaty pre tisíce zamestnancov, tak to dá zabrať.

 

Teraz prejdeme k živnostníkom.

 

Živnostník začne pracovať a zarábať - tu najprv musíme spomenúť dva základné "druhy" živnostníkov - tí čo vyrábajú, resp. poskytujú materiálne služby a tí čo poskytujú nemateriálne služby.

 

Ten čo vyrába - nakúpi materiál, spracuje ho (niečo vyrobí) a predá, ten čo poskytuje materiálne služby, nakúpi materiál spracuje ho podľa pokynov klienta a postaví mu dajme tomu dom. Ten čo poskytuje nemateriálne služby, napr. vytvorí pre klienta webstránku alebo eshop, či nainštaluje do 50 firemných počítačov operačný systém.

 

Živnostník na rozdiel od zamestnanca nie je nikým vedený (ak nepracuje na zákazke pre nejakú firmu, ktorá mu dá pokyny), všetká činnosť sa deje v jeho réžii a je plne zodpovedný za svoje konanie - od toho závisí jeho "plat". Ak živnostník niečo zle dodá alebo vyrobí alebo naprogramuje, tak klient mu nezaplatí - nemá vlastne ani za čo.

 

Najprv treba spomenúť, aké má povinnosti voči zdravotnej a sociálnej poisťovni. Dajme tomu, že začne podnikať od 1. januára. Zdravotnej poisťovni je povinný do 8. dňa nasledujúceho mesiaca (teda v tomto prípade 8.2.) uhradiť zdravotné poistenie vo výške 61,81€ (platné od 1.1.2017), od 1.1.2018 to bude 63,84€. Túto sumu zaplatí bez ohľadu na to, koľko v januári zarobil a či vôbec. Ak zarobil 0€, tak poisťovňu ani štát to nezaujíma, poistenie 60€ aj nejaké drobné je povinný uhradiť do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak neuhradí, je vedený ako neplatič a dostane sa mu najviac akútnej zdravotnej starostlivosti.

 

K sociálnej poisťovni nemá žiadne povinnosti a za určitých okolností si s ňou nemusí lámať hlavu počas celej doby podnikania, aj keby to malo byť 20 rokov. O tom však neskôr.

 

Tak živnostník začne pracovať a ak svoju prácu dokončí, vystaví klientovi faktúru. Tá musí obsahovať údaje dodávateľa a odberateľa - teda názov (meno živnostníka, resp. jeho obchodné meno a názov odberateľa), adresu, IČO, DIČ, v prípade DPH je potrebné udať aj správne IČ DPH. Tu je potrebné nespraviť chybu. Každý živnostník primárne začína ako neplatca DPH, v tomto prípade je potrebné faktúru vystaviť tak, aby bolo od začiatku evidentné, že všetky sumy sú konečné (žiadna DPH), DPH zároveň nikde nespomínať. Jediné, čo živnostník - neplatca DPH - môže spraviť je, že k svojim údajom na faktúre dopíše, že je neplatca DPH. Povinné to nie je, ale ak sa to tam napíše, nič zlé sa nestane. Ak je odberateľ platca DPH, jeho IČ DPH treba uviesť. Každý živnostník sa môže na začiatku podnikania rozhodnúť či bude alebo nebude platcom DPH, niektorí v tom vidia výhody, iným viac vyhovuje byť neplatcom. Ak živnostník za posledných 12 kalendárnych mesiacov dosiahne obrat 49 790€, tak sa platcom DPH stáva automaticky - resp. je povinný do 20. dní od nadobudnutia tohto obratu si podať žiadosť o registráciu DPH. Živnostníkovi to nikto nebude pripomínať, je povinný si to odsledovať, resp. to má na starosti účtovníčka, ktorú si zaplatí. Viac k DPH nebudem písať, tam je toľko paragrafov, že by sa o tom dalo písať na niekoľko strán.

 

Pokračujeme vo faktúre - živnostník vypíše činnosti či služby, ktoré vykonal, napíše cenu za každý úkon a celkovú sumu.

 

Celková suma je suma, ktorú si započíta do príjmu - táto suma bude dôležitá pri konečnom účtovaní a od tohto sa bude odvíjať hromada povinností voči zdravotnej a prípadne aj sociálnej poisťovni a najmä daňovému úradu.

 

Na konci roka si spočíta všetky svoje príjmy - pozor, tu je rozdiel medzi živnostníkom a s.r.o. - živnostník si spočíta všetky príjmy od 1.1. do 31.12 a výsledná suma je pre neho dôležitá. Ak živnostník prejde na s.r.o., tak pre neho sú dôležité sumy na faktúrach - príklad: ak vystaví faktúru 1.12. s dobou splatnosti 20.12. na 1000€, a faktúra mu bude preplatená až v januári, tak s tou tisíckou počíta do daňového priznania za ten rok, kedy ju vystavil a nie kedy zinkasoval peniaze.

 

Zostaňme pri živnostníkovi. Pre každého drobného živnostníka je dôležitá suma - 5472€, ktorá platí pre tento rok 2017 (budúci rok bude vyššia, ale o koľko, to ešte zatiaľ ani srnky netušia).

 

A prečo? Znie to trochu smiešne, ale táto suma je naviazaná na výšku priemernej mzdy, ktorá de facto nič nehovorí, ale keďže štát to tak počíta, tak musíme s ňou počítať aj my. Suma 5472€ vznikla ako 12 násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu - teda zo sumy 456€, čo je 50% z priemernej mzdy za rok 2016. A to je aj dôvod, prečo sa zatiaľ nevie, o koľko eur sa zvýši terajšia suma 5472 - rok ešte neskončil, nevieme teda aká bola res. bude priemerná mzda za rok 2017 a teda logicky nevieme vypočítať výšku minimálneho mesačného vymeriavacieho základu.

 

Suma 5472€ je dôležitá - síce je smiešne malá, ale ak sa malý živnostník za rok zmestí do tejto sumy, tak Sociálnej poisťovni neplatí žiadne odvody. A ak celý život sa bude držať do výšky 12 násobku vymeriavacieho základu, tak do SocPo nebude platiť odvody nikdy. Treba ešte upresniť - a to je veľmi dôležité, že suma 5472 je súčet hrubých príjmov (vystavených súm na faktúrach), takže sú to peniaze, ktoré zinkasoval na svoj podnikateľský účet a nie, ktoré mu zostali po zaplatení nákladov do materiálu alebo kebabu. Keď si spraví daňové priznanie a prizná sumu vyššiu (odporúčam priznať všetko do posledného centa, daňová kontrola nemá zľutovanie), stačí že je to o cent viac, tak v júli (ak si dal odklad daňového priznania, tak v októbri) sa mu ozve Sociálna poisťovňa a vyrúbe mu odvody vo výške 151,16€ (minimálne). Suma 151,16€ je platná pre rok 2018 a veľmi pravdepodobne sa bude zvyšovať každý rok.

 

A teraz počítajme: živnostník v roku 2017 zarobil sumu 5473 (o 1€ prekročil limit)

  • v roku 2018 začne platiť odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 63,84€ (prvá platba do 8.2.)
  • v roku 2018 začne platiť odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 151,16€ (prvá platba do 8.8.)
Ak bude pokračovať v zarábaní v podobnom trende ako v roku 2017, tak, že každý mesiac bude mať príjmy v priemere 456€ (pre rok 2018 to bude viac), tak z tejto sumy teoreticky odvedie na poistnom až 215€! Teda 47% zo svojho príjmu. Odvody sú skutočne vysoké pri minimálnych zárobkoch a sú jedným z dôvodov, prečo mnoho živnostníkov si radšej zakladalo firmy s.r.o.

 

Aké platby bude platiť nasledujúce roky, to bude závisieť od viacerých faktorov ako napr.:

  • výške jeho príjmu
  • vymeriavacieho základu
  • minimálnej výške povinných odvodov.
Kombinácií je veľa a nemá zmysel si ich porovnávať, teraz prejdime k tomu, čím sme chceli začať - optimalizácii odvodov.

 

Alfou-Omegou je daňové priznanie - tam vypíšte svoje príjmy, výdaje (buď reálne alebo paušálne, v prípade živnostníkov poskytujúcich nemateriálne služby odporúčam využívať paušálne výdaje, ktoré si v daňovom priznaní za rok 2017 môžete uplatiť vo výške až 60%), vypíšte aj sumu odvodov, čo ste zaplatili za minulý rok (ak ste platili) a vypočítate si čiastkový základ dane. Ten je dôležitý pre výšku odvodov do Sociálnej poisťovne (ten minimum budete platiť tak či tak, ak ste presiahli 12 násobok minimálneho vymeriavacieho základu).

 

Ako som spomínal, odvody do Sociálnej poisťovne sa nedajú podliezť, minimum budete platiť či chcete alebo nie, ak presiahnete 12 násobok MVZ. Ak na konci roka sa budete k tejto sume blížiť, nechajte si posledné faktúry preplatiť až v januári, výslednú sumu nepreskočíte a tým pádom odvody do SocPo platiť nebudete minimálne ďalší rok. Ak ste doteraz platili, tak od júla ďalšieho roka platiť už nebudete.

 

Čo so zdravotnými odvodmi? Tu sa dá optimalizovať. Ak ste živnostník na "full-time", tak platíte každý mesiac povinné minimum - to minimum môže byť vyššie - záleží od ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré vám určí, či máte preplatky alebo nedoplatky a určí sumu, ktorú budete platiť od januára budúceho roka (do 8.2. prvá platba). A teraz pozor - ak máte živnosť, ale zároveň ste zamestnanec (stačí na polovičný úväzok), tak štát resp. ZP sa na vás pozerá v prvom rade ako na zamestnanca, a vy ako živnostník budete platiť o dosť menej (záleží od vašich príjmoch, ak budete ako SZČO zarábať tisíce mesačne, tak nejakú úsporu na ZP odvodoch nečakajte), v prípadne drobných živnostníkov to môže byť úspora na odvodoch aj cez 60%.

 

Toľko k porovnaniu pár povinností, čo majú zamestnanci a čo živnostníci. Je toho viac, ale aby nebolo toho na začiatok priveľa, tak nebudem zachádzať do detailov. Ešte by sme mohli porovnať zamestnanca a živnostníka z pohľadu dovoleniek, stravného, OČR a pod., zamestnanec má všetko preplatené, živnostník de facto nemá nárok na nič, určité veci si môže dať maximálne tak do nákladov (paušalistovi sa to neoplatí vôbec), ale to už by bolo priveľa na tzv. "pracujúcu chudobu", ktorá po prečítaní tohto článku, ak sa dostala až sem, je určite rada, že patrí tam, kam patrí.



  • 1



Najnovšie zápisy

Hľadať v mojom Blogu

December 2017

N P U S Š P S
     12
3456789
1011 12 13141516
17181920212223
24252627282930
31      

Náhodný obrázok z albumov

Čln na Váhu

Blogy mojich priateľov

užívateľ(ov) prezerá

0 členov, 0 návštevníkov

Kategórie

Najnovší návštevníci

  • Fotografia
    game
    21. nov 2017 - 18:32
  • Fotografia
    Ignotus
    19. nov 2017 - 20:33