Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

K.b.h. II

Napísal: hisham , 28 október 2006 · 207 Zobrazení

Bolo niečo po obede. Najedla sa - čo dala príroda - až sa jej z kečky parilo.
"Dievča, čo nečítaš časopisy? Vyvážená strava..."
A veď ani nečíta.
Má doma kopu iných vecí, nejaké časopisy jej veru nechýbajú. Plno starých, veľmi starých a vzácnych kníh, vynálezov, či skôr výmyslov. Chodila a na päty sa jej lepila múdrosť sveta. Ona to dobre vedela a bola na to hrdá.
Jej rodina ju na jednej strane obdivovala, na strane druhej nechápala. Ona chápala jedno i druhé a takto jej to vyhovovalo. Mala rada svoju tajomnosť, svoj slovník s výrazmi, ktorým často nik nerozumel, svoje telo a to, aká je. Z chvíľ, keď len tak žila ju vždy vytiahlo práve toto. Že sa má rada.
"Mača malé, nože poď a najedz sa darov prírody z mojich rúk! Che che..."
A malá, šikovná mačka roztiahla nozdry a hneď nato aj papuľu a začala žrať. Ona nad ňou odfrkla a pobrala sa za gitarou.
Gitary mala opreté vedľa malého, do steny vsadeného stolíka v miestnosti s krbom. Nevolala ju obývačka, pretože to na ňu nesedlo - sedieť sa dalo iba na stoličkách alebo na kožušinách pred krbom, nebol tu gauč ani televízor... Bol tu len stolík, stoličky, krb, gitary a jej hifi sústava, jeden z mála výdobytkov techniky, ktoré potrebovala.
Počula mraučanie, ale so všetkou slušnosťou ho ignorovala. Venujem sa gitare, neruš ma - ty, ani nik iný.
Prstami prepletala po hmatníku, tlmené a zase zvučné tóny sa niesli celou miestnosťou. No bola to jej súkromná hudba, nerada sa o ňu s niekým delila, ani s mačkou. Preto zmenila posadenie ruky, prsty spojila do niečoho pripomínajúce pyramídu a buchla do prvých troch horných strún. Buch, buch-buch, tradaaa. Rytmus sa šíril z mysle do rúk, do strún a spočinul v nohách, ktoré sa na podlahe vrteli ani živé hady.
Mača žralo veľmi rýchlo, aby sa k nej mohlo pripojiť, čo znamenalo, že sa labkami snažila chytiť jej laby.
"Ty potvora, takto sa to nedá!" A so smiechom ju chytila za kožu na krku a položila si ju na stehná.

"Jupí, spásonosná myšlienka môjho skazeného mozgu, ide sa piť!"
S lampášom v ruke hopkala dolu schodmi do pivnice. Mala naozaj úžasné zásoby alkoholu. Niekto má priateľov, ona má fľašky. A bolo jej dobre.
Ale čo si vybrať?
"Pozerám, že dávno som tu nebola..."
Odtlačky jej papitných prstov na policiach a fľašiach boli prekryté vrstvou prachu. V poslednom čase chodievala príliš často do krčmy.
"A mám ťa! Whiskey, sestra moja, kto to len zariadil, aby sme sa my dve stretli? Či to len ja...?"
A znamenitý ročník už putoval hore schodmi; aby jej spravil radosť, aby sa mala s kým rozprávať, aby mohla objavovať.
Vytiahla šach. Rozostavila figúrky. Čierne boli bližšie a whiskey za biele prvý ťah nespraví. Napila sa. Bezhlavé pitie, rozprávanie...
"Noc za oknom, noc pred oknom, po noci okno." Povzdych. Rehot.
Figúrky sa hýbali a jej zastávala všetka logika. Myslela na rodinu, myslela na to, že to všetko mohlo byť ináč, keby nebola taká, aká je. Preto, že sa mala rada a nechcela sa meniť, i keď nejaká snaha bola.
"A z hliny povstali, aby bol život, celok. Ten môj ktosi rozhádzal na kúsky."
Na čas perlila dosť, vyšla po schodoch a zvalila sa na posteľ.
"Netrep, dobre vieš, že si to bola ty."




Najnovšie zápisy

Najnovšie komentáre

Náhodný obrázok z albumov

nohy

užívateľ(ov) prezerá

0 členov, 0 návštevníkov