Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

K.b.h. III

Napísal: hisham , 16 november 2006 · 173 Zobrazení

Noc.
Niekto prichádza. Je to Utu, pomsta za všetko. Je to oheň, ktorý spaľuje nervové zakončenia, mozog a žalúdok. V nohách má olovo. Jej myseľ by mohla byť zahmlená, ale nie je. Vŕta sa v nej, pichá a škriabe; už je tu!
"Zobuď sa. Zobuď sa ty mrcina!"
Oheň je preč. Stále však bolo cítiť pach spáleniny a ona sa v ňom dusila. A tie nohy...
Sadla si na kraj veľkej postele a tvár si zaborila do dlaní. Jej dych sa odrážal od rúk a zohrieval ju. Pomaly, opatrne, aby nedostala závrat, vstala a zišla dolu schodmi. Dnes nebude zakladať oheň v krbe. Potrebuje vodu.
Mačka je síce slepá, ale more by cítila. Preto jej nachystala žrať na celý deň a pobrala sa zháňať svoje veci. Kožené čižmy, kožená vesta, harpúna, sada oloviek na prút... V kuchyni sa zohla ku skrinke s kukuricou a sušeným mäsom. Potom si šla opláchnuť tvár, aby sa nezľakla vlastného odrazu vo vode. Všetko to prebiehalo veľmi potichu, akoby ani nik nevstal, akoby tu nik nežil. Nemala pojem o čase, ale podľa svetla, ktoré presvitalo cez oblok v jej spálni, tipovala deväť.
Obliekla sa a nahádzala si veci do vreca. S pohľadom upretým do zeme kráčala po svojej zemi, po zemi púpav, trávy, skál a piesku. Trsy trávy boli ešte postriebrené nočnou námrazou a rosou. Prehodila si vrece cez plece, pohodila hlavou ako kôň, s istou ladnosťou pripisovanou ženám. Na tvári sa jej usadil úsmev, ktorý však nik nemohol vidieť. Čajky plachtili nad morom. Prešla cez zátoku a tam ju uvidela - svoju loď. Aleya.
"Bože... pozri na mňa, pozri na to."
Rýchlo, rýchlo, nech už som tam! Na brehu odviazala malý tmavozelený čln a zviezla sa k lodi. Spustila kotvu, vrece vyhodila na palubu a po schodíkoch vyliezla za ním. Loď mierne nadnášalo, hore a dolu. A ona tam len stála a nemohla uveriť tomu, že si tak dlho, nevedomky, upierala tento pocit.
Prezrela kompas a kormidlo, vytiahla udice, škatuľu s háčikmi a iné potreby, ktoré tu nechávala. Napla plachtu, do ktorej sa opieral zadný vietor. Jej loď totiž mala motor, veľmi výkonný. Veď prečo nie, keď na to mala. Vzduch a nebo sľubovali ideálny deň na mori. Ideálny pre ňu.
Vytiahla kotvy a zapla motor, ktorý bzučal jemne ako jej malé prístroje v ateliéri. Zapálila si cigarku a s výrazom morského vlka kríženého s práve prepusteným flegmatickým väzňom si stála za kormidlo.
Plavila sa na presne určené miesto na kraji zátoky, trochu bokom od útesu. Tam bola bašta veľkých rýb. Znovu zakotvila a prichystala si udicu. Nemala chuť chytať masovo do siete. Sadla si do výklenku na boku v prednej časti lodi a so zručnosťou sebe vlastnou švihla prútom, takže plavák padol presne tam, kde ho chcela mať.
"To som dobrá, čo? Nevychádzam z cviku... Ale toto sa jednoducho nedá zabudnúť."
A spomínala na časy s rodinou, keď s bratmi chodili na ryby a niekedy zostali na lodi celé dni. Ale nie na tejto...
Pár krásnych hodín na mori, len so sebou a prírodou a ona jej tak štedro poskytne svoje dary. Toho menšieho žraloka musela preseknúť na tri časti, aby sa jej zmestil do vedier. Okrem neho plno tresiek, z ktorých asi tretinu minula ako návnadu, nie moc chutné ostrieže, ale zato vynikajúcu nádielku plates.
Noc na lodi už nebola pre ňu. Za súmraku sa vydala na cestu naspäť, s vetrom v srdci sa rozlúčila s Aleyou a zamierila domov. Mačka už vyčkávala a bolo na čo - nepoužiteľné časti rýb samozrejme skončili v jej žalúdku.
Spať sa jej nechcelo ani po takomto dni, práve naopak. Bola naladená venovať sa umeniu.




Najnovšie zápisy

Najnovšie komentáre

Náhodný obrázok z albumov

februárové nebo

užívateľ(ov) prezerá

0 členov, 0 návštevníkov