Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

Speváčka

Napísal: hisham , 01 apríl 2007 · 215 Zobrazení

V bare kdesi na kraji veľkomesta sa prevaľoval cigaretový dym. Pedantne poukladané okrúhle stolíky pôsobili s ľuďmi nanajvýš neusporiadane. V miestnosti nik nechodil, všetci sedeli, a tak nepohyby kompenzovali bezduchým rozprávaním. Veď bola sobota večer.
Je desať hodín, na pódium prichádza tmavovlasá žena v červených šatách. Tlmené svetlá teraz všetky dopadali na ňu. Hostia akoby si všimli kapelu, ktorá sa na pódiu ladila už dobrých 20 minút, až s príchodom tejto ženy. Objala mikrofón a sklonila hlavu a husté splývavé kučery jej spadli na prsia a do tváre. Klavirista zahral úvodné tóny a zatiaľ sa nenatriasal. Súčasne s nástupom basy začala spievať speváčka. Mala sýty, niekedy zamatový a niekedy priam šťavnatý hlas. Počas vystúpenia najradšej sedávala pri klaviristovi. Mali spolu chladný pracovný vzťah, ale na pódiu jej bolo najlepšie práve pri ňom. Už sa natriasal. Trochu sa poprechádzala. Muži pri stolíkoch šaleli a objednávali si jedno Martini za druhým. V tej chvíli bola v mysli pretiahnutá tromi štvrtinami publika. Zvyšná štvrtina boli ženy, ktoré sa na niečo také hanbili myslieť.
Hudba utíchla. Z dymu zaznel búrlivý potlesk. Akýsi pán do seba obracal pätnásty pohárik so zvolaním: „C-cica!“ , čo po ňom ihneď opakovali jeho štyria kolegovia. Speváčka sa uklonila a vystavila tak na obdiv svoj výstrih. Nerobila to neúmyselne. Nato odišla do zákulisia.
„Ty kokos, to ti bola ženská, čo?!“
„Bral by som. A tie kozy. Fľašu ginu, prosím!“
„Milí páni, musím sa za vás hanbiť, je to predsa speváčka a tak jej najväčšou prednosťou je predsa jej spev.“
Všetci sa rehotali. Aký je len úžasne vtipný, keď sme si vypili.
„Ale hej. Spievala ozaj pekne.“
„Speváčka - nespeváčka. Na kozy!“
Všetci svorne poslúchli.
Do jej šatne práve vošiel šéf podniku.
„Tu máš. Za posledný týždeň. Pekne si sa pokur.vila.“
Vzala si ich bez slova. Bolo to viac, ako zvyčajne. Vedela, čo robí.
„Príď v utorok. Budem ťa tu potrebovať.“
V utorok. Dobre. Zrejme nejaká akcia. To jej bolo jedno; hlavne, že budú prachy.
„Idem.“
Vyšla von v čiernom kabáte, červených lodičkách a s kapucňou na hlave. Nehrial ju pocit hrdosti ani nič podobné a po topánky, v ktorých prišla, sa jej už nechcelo vrátiť. Klopkala do práčovne so sušičkou – totálne nezmyselná vec, ktorá sa jej náramne hodila. Z tašky vylovila červené šaty, ktoré páchli tak, až si človek mimovoľne predstavil mraky dymu. Stisla ŠTART, sadla si na práčku a oprela sa o ňu dlaňami. Hmkala si praciu melódiu, vžum vžum. Takto civela do vykachličkovanej steny. Bola to nuda a ona sa do nej úplne pohrúžila.
Práčka vypla.
„Kur.vaa.“
Pomaly zliezla na zem a dala dokonale vyžmýkané šaty do sušičky. O 10 minút vypadla do hmlistých ulíc. A odtiaľ domov. Malý hnedý byt. Do postele si ľahla v teplákoch. Zaslzila vankúš a zaspala.




Najnovšie zápisy

Najnovšie komentáre

Náhodný obrázok z albumov

Obloha

užívateľ(ov) prezerá

0 členov, 0 návštevníkov