Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

Osmičky.

Napísal: Jozef50205 , 03 apríl 2008 · 181 Zobrazení

28.8.1928 .... tento príbeh je príbehom dnes už jedného starca nad hrobom a ako vidíme začína pred osemdesiatimi rokmi. Chcel a chce sa podeliť , čo ho v živote postretlo, či už v dobrom alebo v zlom.No je nutné povedať, a to mi jasne prizvukoval: "Nemám zášť na tých ,čo ubližovali,všetko je už za mnou, no pamäť ,tá ostáva, len tých mŕtvych ,zmrzačených a ich matiek sĺz vždy mi bolo, bude ľúto.A čím som starší, tým viac ma prenasledujú hrôzostrašné obrazy minulosti,opätovne vracajúce sa nočné mory,spomienky aké môže dať iba najstrašnejšie,čo ľudstvo mohlo postretnúť: Vojna. Je nás už málo, čo sa stretli zoči voči tej hrôze.Boli popísané desiatky ton papiera a státisíce príbehov, na celuloid boli uložené stovky kilometrov filmov s nespočetným množstvom hrdinov. No každý príbeh,príbehy tej doby, a je to jedno na ktorej strane barikády sa odohrali, boli o ľuďoch,o človeku,o ich radostiach,strastiach,bolestiach, mnohokrát o obyčajnom žití a prežití.A pretože ja nie som spisovateľ a tobôž nie znalec slovenského jazyka, rozpoviem ti môj príbeh , a ty už ako uznáš za vhodné , píš a napíš tak, aby tomu porozumeli všetci,a hlavne ,aby sa nato nezabudlo, pretože história sa ľúbi , či v menších alebo väčších obmenách opakovať. Tak teda píš v mojom mene , a toto je môj príbeh."

Asi tak , alebo podobne by sa mohli začínať nekonečné príbehy mnohých, ktorých zlé časy rokov minulých vojnového ošiaľu stiahli do svojho súkolia obrovského mlyna ľudských tiel,osudov,manufaktúra v nenásytný obluda bolesti,žiaľu a pásovej výroby mŕtvol rozosiatych, tu, tam , aj tam a prach... A taký príbeh je aj z môjho pera. / ...toto
sú iba úryvky z jednej knihy . /

Deň pred Mikulášom ,podľa oznamu starostu obce som sa mal dostaviť na železničnú stanicu ráno o siedmej hodine s pribalenou stravou na tri dni, v teplom oblečení a zimných topánkach. Zaujímavé ako jednoducho si to predstavovali vtedajší
páni na obecnom úrade, že vraj strava na tri dni, možno oni nemali problémy so stravou, pretože boli pri žľaboch a jedná ruka s nyilasovcami. A tí v čiernych uniformách so šípovými krížmi mali všetko, nie iba poživeň, ale žranice a pijatiky koľko hrdlo stačilo, no takú špinu za nechtami a na svedomí by žiaden normálny človek nechcel. Sám som videl ,čo dokáže beštia v ľudskej koži, keď ešte deň predtým sme s otcom dávali radu kadiaľ sa pohnúť,kde sa vyhýbať a u koho sa prihlásiť o pomoc, postavili dobitého ešte chlapca v uniforme honvéda s lopatou pred dovlečených ľudí našej dediny a on si musel vykopať vlastný hrob, pričom sa mu čierno odetí posmievali, či vraj už mal dievča, ak nie, tak už nebude mať možnosť, a on nie ešte ani devätnásťročný ich pre Boha živého prosil o milosť a jeho podliata tvár od bitky,zakrvavené vlasy,slzy a tie jeho prosby, počujem aj dnes. Vysmievali sa mu pred smrťou,chceli mu vziať aj dôstojnu smrť, ale nakoniec vidiac, toto sú jej oči a tu je konečná krátkeho bytia, vzchopil sa , postavil sa,utrel si tvár rukávom a zdvihol hlavu. Po vojne si ho boli vykopať rodičia a dopočuli sa, ako to vlastne bolo.

A pokračovanie? ... bude./ To sú iba úryvky z jednej dopísanej knihy . /

  • 0



Náhodný obrázok z albumov

Aj rajčiaky budú...

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii