Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

Strach . / pokračovanie /

Napísal: Jozef50205 , 14 jún 2008 · 170 Zobrazení

" Mračit sa na mňa jak keby jem mu dačo ukral, šak ty jes tu hosť a ne ja, už mu asi dačo povym.Cilu vujnu sme mali od vas pokuj a teraz keď už Rusy durkau na našoj hranici a nebude douho i budut u nas, ta prideš ku nam a rozťahuješ sa tu jak keby jes bul naš pan. My tu doma, a my tu panove sami sobi. Keď sme vyhlasili Slovenskyj štát povili sme, už furt len na svojym, čudžo nechceme, ani Maďaroch ani Čechoch, my sjoby vystačime i bez Nimcoch, a kukaj ony chočut
nam robyty balumutu. Radšej jes muh zdochnuty tam kde ťa tvoja maty porodila . " Čas sa vliekol a richtárov mozog pracoval na plné obrátky. " Keď dačo najdut, čo jes dosť možnyj,šak u kotrym domy neje dajaka puška iši z peršej svjitovej , ta ja mušu dajak zahraty barz dobro divadlo, bo nas šitkych vystryľav jak zajacoch ." Predstava dediny, dom po dome a ich obyvatelia, také boli momentálne myšlienkové pochody zodpovedného riadne zvoleného zástupcu všetkých duší tohto " rusnáckeho sela ." " Nič len prosity,i keď na koľinoch, i keď sja budu plazity po boloťi, pro selo
i ľudy čo mi vjirjav šitko, i keď by mali len mňa samoho zastriľity." "Herr komandant bitte snaps, sehr gutt slivovica " opakoval richtár nacvičené slovíčka . Kapitán SS sa pozrel smerom na stôl a po viac ako hodine prehovoril: Múžete mluvit slovensky ja byt puvodem z Moravy, naše rodina mět tam kořeny, slovensky ja rosumit celkem dobře. " Bariéra mlčania bola prelomená a richtár vedel, toto je dobre znamenie, i keď ešte nebolo vyhraté. " Pán veliteľ pripravili sme pre vás malé občerstvenie " a medzi rečou nalieval do poldecákov slivovicu a na podnose podával Nemcovi:"Prosit " zavelil richtár a šupol do seba dnes už piaty pohárik, zaroveň chytil fľašu a opätovne nalial. " Hmmm... gutt slivovic " povedal jednym dychom Nemec . " Šľak ťa traf ty Nimec nenažerty, šak bodaj by nebula dobra, sam jem ju palil, slivky zberal,cuker daval, len pi keľo chočeš, ale selo ľudy zochap na pokoji, iši ty aj mjaso, solonyny i koubasy prinesu i toho najľipšoho chľiba, guľašu z baraniny,hovjadziny navarime pro tojich vojakoch, ale potum iť do šľaka... " takto premýšľal richtár, keď nalieval ďalší a ďalší pohárik. Medzi tym odbehol do predizby a ženy doniesli na stôl slaninu, údene a klobásy." Nech sa páči pán veliteľ, určite ste hladný, ponúknite sa, slanina, šoudra a klobasa a dnes ráno upečený chlieb, ak sa zdržíte dáme pripraviť aj pre vašich vojakov " , kapitán si zložil čapicu, rozopal už zimný kabát, odopal opasok s parabellum a sadol za stôl. Jedlo prinesené gazdinou zavoňalo údeným a chlebom i napriek cigaretovému dymu v miestnosti. Ženička sa opäť objavila teraz už s fľašami piva, postavila ich pred Nemca, jednu otvorila a naliala do pripraveného pohára s uchom, sklo sa zarosilo . Veliteľ poďakoval, zobral nôž, na chlebe urobil kríž. Na pripravenej doske si naporcoval šoudru, klobásu, zapíjal pivom a richtár nalial slivovicu. Veliteľ trestného komanda sa rozhovoril:" Pane richtár, naše velitelstvi ma dúvěrne správy, vaše vesnice pomáhat partisanum, i s vaši vesnice byt mnoho chlapu v lesich i dělat teroristicki útoky na naši vojaky, kolony,na vlaky s munici i sbraněmi. Jak víte pane richtaři na celem usemi je vyhláseno, za pomoc teroristum je trest smrti, za pomoc partisanum vesnicemi, tí se mějii vypálit i tí kto pomáhaji na místě zastřelit. Moji vojaci teť prohledávaji celou vesnici, dum o domu, když se najde jen podzřeni, zbrane, munice, zraneni teroriste, ja budu nucen konat podle nařízení. " Richtárovi bolo jasné aj bez týchto slov SSáka, čo sa deje v dedine, no aj tak pri tejto reči zmeravel, srdce mal až niekde na ohryzku, pot sa mu valil už nielen po čele, ale po celo tele, v momente mal prepotenú košeľu, pocítil nepríjemnú triašku." Zatím pane richtáři pulka vesnice je v pořádku, uvidíme co bude dál... " i pokojne si ujedal zo šoudry i zpíjal pivom a slivovicou. " Viete pán veliteľ... " začal diplomaticky richtár... " od nás nie je nikto u partizánov, veľa chlapov je ešte u Slovenskej armády " kapitán sa zamračene pozrel .. " a kto vyhodit most na železnici ? To chcete říct, že to udělali my? Aneb to udělat vedlejší vesnice, která je Nemecká? " Zvýšil hlas Nemec. " Čo ty znaš Nimčur, šak medzi prtizanmi jest keľo Nimcoch z okolitych seloch, iši aj z vašoho Wermachtu utekli do ľisa i so zbraňami,municiom, bo mau už tej vujny pouny zuby... " Richtár pokrútil hlavou " pán veliteľ my s partizánmi nemáme nič spoločné a nemôžme za to , že za našou dedinou odstrelili železničný most, my tiež s tým nesúhlasíme, veď ten zničený most je pre nás len zle, mnohí práve vlakom chodia za prácou, vlakom dopravujeme rudu z baní, drevo z našich lesov, veď bez železnice sme ako bez pravej ruky.. " Nemec sa pozrel na richtára ... " no vy mluvite ze srdce, jest pravda, vaše vesnice bez dráhy bude mit jen problémy. Páne richtár, ja mnět dnes dobrou náladu, my se dohodneme tak, když se nic ve vesnici nenajít, ja vás nechat na pokoji, i když podle reglementu by vás mohl vypálit, vy na oplátku nakrmit moji vojaky a my jit svou cestou. Co vy na to pane richtáťi?" Richtár pozorne počúval a mrvil sa na stoličke, ako keby sedel na ježovi. Dedina je dosť veľká a v tomto momente nemal záruku, že fakt sa nič nenájde. Zbrane v dedine boli vždy, len dúfať v rozum ľudí a dobré miesta, kde ich schovali. " No toto je už kušeňka ľipše, za must čo vyšmarili partizane nam nič nespravjav, iši len vjirity, že nič toty
nimecky darebaci u seli nenajdut . " Richtár vybehol do predsiene a dal inštrukcie ženám nech začnú variť a piecť mäso.
Richtár si vydýchol, uľavilo sa mu. Ale na niečo len predsa zabudol a spomenul si až keď dorazilo posledné nemecké hlásenie a s ním v putách chlap, nie rodák z dediny, len sa tu objavil na hornom konci už skoro pod lesom a zakotvil u čerstvej vdovici, muž jej padol v Rusku, ako vojak Slovenskej armády. A na potvoru, ten ktorého prijala bol práve Rus, i pýtal sa richtár odkiaľ je, či náhodou neutiekol z lágru, že nie , ale slúžil vo Vlasovovej armáde a potom aj u Nemcov a vraj vojna čochvíľa skončí a on už má toho zabíjania dosť. A práve na toho človeka richtár zabudol. Nemci poprekutávali celý dom, zatiaľ čo príšelec Rus bol natoľko hlúpi, že sa Nemcom ozval lámanou nemčinou, a keď nemal doklady a ešte našli aj schované kusy nemeckej uniformy, najprv si mysleli, že uniformu stiahol zo zabitého nemeckého vojaka, i ruky i nohy lietali, kopance i päsťami,pažbami, bol dobití a krvavý, že v prvom momente ho richtár ani nespoznal.
Jurij, tak sa dotyčný volal, kľačal a vzlykal. Veliteľ trestnej jednotky sedel na stoličke, vypočul si hlásenie, bol v nálade bodaj by nie, jedna fľaša pálenky bola už preč a z druhej skoro polovica. " Was ist das? Wer ist das? " Jurij sa postavil horko ťažko na nohy, postavil sa do pozoru a nacvičeným hlasom podal hlásenie v nemčine, dúfajúc, že mu to pomôže
a nebudú ho obviňovať z vraždy nemeckého vojaka. " Jurij Grabla, einsundzwanzig kompanie....." Nebolo to také ľahké, ako si Jurij myslel, ale veliteľ bol v skutočnosti v nálade, vypočul ho a bez bitky. Uverili mu, že je zbeh, ale už vôbec nie, že to psychicky nezvládol, že on by sa k jednotke vrátil, operovala niekde na hornom toku Hrona, že to bol z jeho strany skrat, že ľutuje. V dedine sa okrem tohto zbeha Jurija nič nenašlo. Vojaci trestnej jednotky sa dobre najedli a dedinu nechali na pokoji. Jurija ešte v podvečer postavili pred popravčiu čatu. Po odchode trestnej roty z dediny, veliteľ partizánov prišiel osobne poďakovať richtárovi. Ten sa ani naň nepozrel, ale z pakruky mu treskol po papuli takú, až ho zaliala krv .. " a teľo ty len povym, obchadžaj naše selo na široko daleko, bo raz vujna skončit a keď iši dajakoho z našoho sela Nimci zabijut, i ty pujdeš za nim. "

/ Poznámky . /

  • 0



Náhodný obrázok z albumov

Zobor

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii