Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

Strach./5./

Napísal: Jozef50205 , 03 júl 2008 · 192 Zobrazení

Vojna v tejto doline skončila,i podľa deda zo Šibeničnej doliny: "Čo to bolo za vojnu, keď chlapi boli doma? My sme boli na vojne, a všetci, však ich tam aj ostalo viac ako dvadsať. " I chlapi už aj pichli do starkého:"Však vy ste dedo boli kuchár a ako vy môžte vedieť čo je vojna, keď ste len do kotla hľadeli.Dedo nezabúdajte, vtedy vám rozkazovali a vládli cudzí, a túto vojnu prezident nepripustil prelievať slovenskú krv, preto boli chlapi doma. " Richtár veľmi dobre vedel, problémy nastanú len teraz. Oni už boli pár týždňov pred príchodom Rusov, keď odbyt viazol, fabrika a okolité hámre robili najprv päť a pol dňa,potom štyri a nakoniec iba tri dni v týždni.Potrebné náhradné diely sa robili v dielniach na kolene, ale všetko sa nedalo vyrobiť, pokles výroby znamenal zastavenie ťažby, a nakoniec partizáni nejakým " nedopatrením " iba niekoľko dni pred príchodom Červenej armády vyhodili do vzduchu a poškodili časť hlavného transformátora na vodnej elektrárni , prejazd železničným tunelom a mostom cez rieku. Našťastie ľudia z dediny, aj keď väčšina pracovala buď vo fabrike alebo okolitých baniach mali aj svoje role, svoje domáce zvieratá, takže potravín bol dostatok a keď sa aj sem tam vyskytli problémy, vedeli si navzájom pomôcť, veď skoro každý s každým bol rodina a o Rusnakoch je známe , že nikdy nenechali suseda v núdzi. Tu ani problémy richtár nečakal, skôr nudu u tých ostrejších chlapov a viac bitiek v krčme,predsa krátke dni, skorá tma a robota iba okolo statku, najskôr aj v lete sa uvidí koľkým ženám pribudne bruško. Nuž čo, voľakde sa energia musí vybiť. Jediní, ktorí ako tak boli v dedine zamestnaní bol krčmár,farár a kostolník, pôrodná baba sem tam a hrobár takisto. Richtár, ten nebol nikdy bez práce, či bol sviatok, piatok, či bola muzika,pohreb všetko organizoval, riadil, zabezpečoval, všetci ho mali radi, dokonca i cigáni a od poslednej nechcenej návštevy trestného komanda SS ešte viac, pretože ich veliteľ navrhol richtárovi, že ich zbaví tej pliagy, načo on:" Pán veliteľ a kto by potom v dedine robil špinavú robotu, latríny čistil,zdochliny zbieral a pálil,podkúval kone, i holil a strihal , za pár halierov na senách robil, krstiny a svadby muzikou odbavoval? " A tak veliteľ komanda už v nálade ponechal vtedy malú cigánsku kolóniu na pokoji, ale po dedine sa to roznieslo a vajda richtárovi sľúbil, že po celý jeho život a život jeho rodiny sa budú za nich všetci cigáni každý deň modliť . Načo richtár povedal:" Ta sluchaj vajda, ak sa chcete modlity, ta sa modlite keľo sa len vam chce, ale modlite sa za selo a ne za mňa, bo ja nejem Pápež." Načo vajdovi nedalo :" Ta richtar mi še modlime i za selo, i k Panenke Márii, i k Ježiškovi a teras i k vám še budzeme modlic...." , richtár sa usmial popod fúz a spomenul si na zápis v kronike, kde na sklonku 17.storočia bolo kočovným cigánskym rodinám nad dedinou v blízkosti cintorína povolené postaviť svoje šiatre, pričom vtedajší richtár spísal všetky duše podľa mien a približného veku, prisľúbil im ochranu a príležitostnú prácu za podmienok rešpektovania všetkých zákonov a nariadení obce, čo ich vajda prisľúbil i oni sa ujali a nikdy s nimi neboli problémy.
Po rozhovore veliteľa partizánov s richtárom sa rozišli v dobrom ,a každý po svojom. V okolitých dedinách prevážne s nemeckým obyvateľstvom bolo roboty bárs koľko, bolo potrebné pozatýkať najagilnejších Karmasinovcov, veliteľov Heimatschutz,pozbierať zbrane a práve týmto obciam vyrúbali najvyššie kontigenty dodávky jatočných zvierat, zemiakov pre Československú armádu. No čo vyvolali vojnu, teda nech platia Nemčuri , aj také a silnejšie slová sa ozývali v krčme,ktorá bola deň čo deň plná chlapov a nielen kvôli pálenke, ale aj kvôli rádiu, ktoré sa vždy pri správach z Londýna dávalo nahlas, i keď teraz iba na akumulátor, keď vodná turbína nefungovala. A tak informácie o pokračujúcej vojne boli čerstvé, ale čo sa dialo za humny, to boli skoro vždy iba dohady,kusé informácie mnohokrát dezinformácie.Odpor Wermachtu v týchto úzkych dolinách sa neočakával, neboli tu ani popredku budované obranné línie a tak postup Rusov bol rýchly, nemali dôvod sa tu dlhšie zdržiavať. Chlapi pri nude, ktorá ich evidentne ovládla sa zdržiavali práve na takom mieste,ako bola krčma, kde si mohli navzájom vymeniť názory, tvoriť konšpiračné teórie, rečami budovať nový štát,rozoberať vojenskú stratégiu a taktiku, k čomu dedinský učiteľ priniesol veľkú mapu Európy, kde každý mohol vidieť ako sa pohybujú armády , či už Ruská alebo Spojenecká. Témy z minulosti, ako otvorila sa nová štôlňa a ukazuje sa výdatná rudná žila, alebo ráno sa mi otelila krava,farár na kázni zasa pýtal príspevky na výzdobu kostola boli minulosťou. Ani jedná nemecká dedina v okolí neorganizovala obranu, nebolo tam žiadne nemecké vojsko a dva dni pred príchodom Červenej armády v každom dome visela biela vlajka. Ukrutanský strach vládol medzi nemeckým obyvateľstvom z príchodu Rusov, ale tí podobne ako aj na iných miestach, vykradli krčmu a okolité domy, ozbrojený odpor nebol, cesty voľné, ostatné nech si poriešia partizáni . A medzi partizánmi bolo mnoho Nemcov a tí boli oveľa tvrdší voči vlastným ako Slováci, až to vyzeralo, sťa vybavovanie si rodinných účtov a sporov, takže nakoniec žiadne súdy a vešanie sa nekonalo, i keď sprvoti to pre mnohých Nemcov vyzeralo biedne.Tí najagilnejší kolaburujúci Nemci boli transportovaní do blízkeho mesta, kde čakali na výsluch a súd. Nakoniec Nemecká otázka sa riešila dekrétmi prezidenta Beneša a to znamenalo koniec Nemeckej menšiny nielen v tejto doline,ale i na celom Slovensku.A tí ktorí tak významne prispeli k rozkvetu mnohých miest, obcí,regiónov museli po šiestich storočiach budovania si svojej vlasti zaplatiť spoločnú daň nemeckého národa.
Blízke mestečko, jediné v tejto doline bolo vždy centrom diania, nachádzali sa tu skoro všetky štátne výkonné orgány
včítane žandárstva. V minulosti tak významne kolonizované nemeckým obyvateľstvom, keď táto oblasť Uhorska bola vyplienená hordami Tatarov a práve Sasi na požiadanie vtedajšieho kráľa Uhorska, ako " hostia " kolonizujú
aj túto oblasť a významne, keď v priebehu niekoľkých rokov ešte ten istý panovník udeľuje mestečku titul kráľovské a donačné listiny zabezpečujú všetky výhody včítane práva mýtneho,jarmočného,hrdelného a ako banícke mesto a stredisko budovania ďalších osád v blízkosti riek a potokov sa stávajú významným zdrojom kráľovskej pokladnice. Nemeckí kolonisti boli vždy slobodní, nad sebou mali jedine Boha a Kráľa, i keď Uhorskej šľachte sa to nepáčilo musela to rešpektovať. Podobne aj v ďalších kolonizačných vlnách , či už Sasi,Bavori a neskoršie Valašskou kolonizáciou príchod Slovanského obyvateľstva, všetci boli pod ochranou kráľa bez nároku šľachty na ich slobodu, čo určite pozitívne vplývalo na celkový rozvoj života tohto regiónu.
Mesto aj v tak zložitom období, keď bolo obsadené Rusmi a partizánmi muselo žiť. Partizáni zo svojich radov načas, kým sa utvoril výbor národnej fronty, dosadili veliteľa mesta, ktorý cestou ozbrojených členov bezpečnosti mali kontrolovať poriadok, pozatýkať kolaborantov a funkcionárov Karmasinovej nacistickej strany, museli zabezpečiť prídely potravín a vysporiadať sa so špekulantmi. V ničom nebol problém, všetko fungovalo, tak ako malo, dokonca aj bitúnok začal zabíjať, aj dedinčania na vyhradenom mieste ponúkali svoje prebytky potravín len k peniazom nebola dôvera, tak väčšinou sa menilo niečo za niečo, kto čo potreboval, výmenný obchod celkom dobre fungoval a tak maslo, mlieko, vajcia, vykŕmený kohúti, kačice, chlieb,múka,krupica vždy našli svojich nových majiteľov.
Krčmy praskali vo švíkoch, ale oni praskali vždy, ale určite v inej nálade. Predsa väčšina konzumentov bola nemecká,
i keď nejaký druh pomsty zo strany Slovákov nehrozil, nebolo kvôli čomu, ale obava bola z príchodu cudzincov neznalých pomerov, ktorí by merali Nemcov jedným metrom. Sviňa človek sa vždy našiel v každom národe, tak to bolo aj počas tejto vojny.
Richtár nebol svätý, i keď Cigáni ho už niekoľko mesiacov tak vnímali. Nebol školovaný, ako sa na dedine hovorilo, ale
svojím záujmom o veci obecné , prirodzená inteligencia a autorita,nepoznajúc prekážky bol na túto funkciu ako stvorený. Veľmi rád používal rôzne prirovnania, príslovia a porekadlá, citáciu Biblie,až si z neho niektorí začali uťahovať. Aj teraz sedel v krčme pri svojom poháriku slivovice a skôr počúval, akoby sa zapájal do filozofovania. Témy debát posledných dní boli skoro rovnaké, ale dnešná sa skôr odvíjala o prezidentovi,o zrade,o zániku Slovenského štátu. Nik z diskutujúcich ani slovom nedopustil na našu štátnosť, i keď to čo sa malo robiť a bolo by lepšie pre Slovákov, toho tu bolo až až, ale pri každom " keby " boli vždy otázniky a všetko končilo pri veľkom rozpínavom Nemecku a malom nedôležitom Slovensku. " Richtarj ta sidiš tu jak päť piňazy a nepoviš nič?Kde je to tvoje:Božie mlyny melú pomaly a isto? Nad Slovenskom a Tisovi už domleli." Ozval sa práve taký, ktorý rád každého podpichoval, v dedine bol považovaný za najväčšieho odroňa, ochľastu, ktorý už snáď prepil polovicu gruntu, ktorý tak ťažko nahonobili jeho predkovia. I teraz bol naložený, ale v pol litri pálena a po tých rokoch pitiek už veľa nezniesol. Richtár sa smutne pozrel na Jaňa:" Tož aby jem ty tak povyl pri tvojim už prepitym rozumy. V totych Božich mlynoch je tak, že ony melut pomalenka, ale furt a aj nad našim Slovenskom a vjir tomu ony už aj teraz, i keď to tak nevyzerat, melut aj pro nas, pro Slovakoch. A znaš ty Jaňu proč?" Jano sa pozeral na richtára, zatiaľ s tými mlynmi nechápal, no prikyvol, i keď richtár si ho už nevšímal. " ... ta proto, i použiju prirovnania: Keď sa naučiš pyty moloko so smutankom a dakto ťa začne presvedčovaty, ni , nepi tako moloko , bo bez smutanky ľipše.Čo na to povyš? Najskore, šak vun je šaleny,alebo zo smutanky dostal sračku. No a tota smutanka je našo Slovensko.My už zname jak chutyt, a zname, že z nej možme maslo spravity i cmur máme, keď sa Beneš verne z teploho mjistočka u Londyni, tak nam budut šitky hvarjity tota smutanka je nedobra a vernut nas k moloku bez nej. A čo sa Tisa tykat, po vujni skončit ,bo išol proti Čechum a šol spolu s Nimcami, i keď vychodisko bulo len tako jak spravil, a dvoje živi prezidenty nemožut buty, ta najskorej pujde do jamy, ale vernu sa k tým mlynum, ony furt melut a pride čas aj tej smutanky." Chlapi prikyvovali rozumnej reči richtára, inakšie ani inú odpoveď nečakali, pretože bola pravdivá a zo života.


/ Z poznámok. /

  • 0



Náhodný obrázok z albumov

Poľné maky 6.

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii