Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

Strach 6.

Napísal: Jozef50205 , 19 júl 2008 · 148 Zobrazení

" Bisťu Bohu, ta už toto ne je s kostolnym porjadkom,Rusi sut už dávno fuč,i máme nazad totu peršu republiku, a ono furt je hurše a hurše. Panove oficirji ta ne žeby sa starali jak vyhraty vujnu, ale ony sa špacirujut po seloch a hľadav kolaborantoch,veliteľoch Hlinkovej gardy, funkcionaroch Hlinkovej strany, ta to iši hurše jak pered vujnom.Barz sa musjav bojity toho našoho Slovenskoho štátu. A šitko sami komunisty,socialni demokraty a len kukav, čo , de , jak ukrasty. " Referoval richtár medzi hlavnou rečou pri správe o hospodárení obce za tri mesiace nového roku pred zastupiteľmi dediny, keď po prvykrát bol prísediaci aj zástupca Národného frontu veliteľ partizánskej skupiny. Zástupcovia obce pritakávali, veď do bodky splnili, čo sa od nich žiadalo, nielen potravinové kvóty,ale aj počty regrútov, síce nižšie ako chceli vojaci, ale asi najskôr všade pýtali viac, a dohodnúť sa dalo.
Dedina žila svojím životom, i keď zásadných zmien pribúdalo zo dňa na deň a hlavne tých politických,keď Národný front sa mal stať vedúcou silou v napredovaní povojnovej republiky Čechov a Slovákov a ich predstavitelia sa mali ujať všetkých najdôležitejších funkcii štátu od Národných výborov i tých najmenších obcí až po vysoké štátne funkcie jednotlivých rezortov v zastúpení reprezentantov politických strán brojúcich v ilegalite proti fašistickej zlovôli slovenských ľudákov.Asi tak alebo podobne zneli slová z rádia po vyhlásení Košického vládneho programu , kde opätovne , ako v minulosti už niekoľkokrát bola zdôrazňovaná rovnoprávnosť národa Českého a národa Slovenského. A odozva v krčme? "Šak tot beteľak Beneš šytko nasľubuje ,perši utik do Anglii keď Hitler zadurkav na Sudety,že nema haňbu buty prezidentom . Ta nezname či mu iši dakto vjirit, ale aj keď sa najde, ta musit buty porjadni glupy." Nie v tejto dedidne sa asi ťažko niekto našiel , aby veril českej politike. Počas Slovenského štátu, i keď v Európe bol vojnový stav sa žilo dobre, oveľa lepšie ako za tatíčka Masaryka a Beneša i keď to čo urobili židom bolo sviňstvo,aj takto hodnotil protižidovské zákony v štyridsiatom prvom vtedajší predseda Hlinkovej strany a veliteľ gardy:"Žili sme s nimi od vekov jeden vedľa druhého, bolo zle nám, bolo zle aj im, ak bola neúroda,ani oni nemali,ak prepúšťali v baniach a fabrikách,i oni mali núdzu,čo nahonobili, bolo ich schopnosťou,pracovitosťou,skromnosťou.V Bratislave nevedia čo robia." a tým bolo všetko povedané. Plánovaný transport sa dozvedeli po veliteľovi HG ako prví a v deň odsunu boli už dávno v Maďarsku. Ich nehnuteľnosti ešte pätnásť rokov po vojne nemali majiteľa. V náhlivosti ako odchádzali ponechali všetko napospas osudu, ale z dediny ani okolia sa ničoho nedotkli,dokonca aj polia ,lúky,lesy ostali ladom až do zoštátnenia. Súkromný majetok nabudnutý poctivo, nech sa jednalo o kohokoľvek bol posvätný.
Od veliteľa partizánov sa zástupcovia obce dozvedeli, že všetky najdôležitejšie funkcie od okresov a miest až hore na najvyššie miesta obsadzujú komunisti, že vraj takto sa dohodol Beneš v Moskve. V dedine bola síce založená KSČ a z počiatku mala aj dosť veľkú členskú základňu, ale po dvadsiatom piatom, keď do čela sa dostal Gottwald a k nemu pribudol aj harmonikár Zápotocký, inak takí ožrani,že Rusnáci im nemohli konkurovať,a to je čo už povedať,tí nasadili bolševícku a prosovietsku líniu, pričom iba tárali, čo im ruskí bolševíci nakukali, boli mimo reálnych problémov ľudí, partaj sa rozsypala a skoro všetci jej členovia prešli k Hlinkovi do Slovenskej ľudovej strany a neskoršie do HSĽS. A pokiaľ ma moje zápisky neklamú skoro tí istí členovia prvej KSČ a SĽS po " 47 roku " založili opätovne KSS, aby ju v "67 a 68 " úplne rozložili a medzi prvými sa otvorene hlásili za obrodu a neskoršie aj proti Ruskej okupácii ČSSR. V "72" počas normalizácie a prvých previerok boli všetci z komunistickej strany vylúčení a označení za revizionistov a zradcov strany, čo znamenalo pre nich a ich rodiny krušné chvíle, ale rodina sa vždy predsa len nejaká našla aj na najvyšších politických miestach a tak mnohí vnuci,pravnuci tých, čo zakladali najprv KSČ a potom SĽS a HSĽS, boli v garde a potom opäť oživili KSČ, aby ju znova pochovali a potom dvadsať rokov čakali, že komunistov už konečne na furt kopnú do zadku, mnohí nielen čakali, ale aj podpísali Chartu 77, a po páde železnej opony opäť do politiky.
"Ta Ďuru ty hvarjiš, že šady tyskav len bolševikoch.A u nas koho natyskav, keď my takych nemáme?" Veliteľ sa poškrabal za uchom:"Richrtarj ty iši i na srandy maš chuť, ale dačo jest u tym pravdy.Nemame u nas neznabohoch komunistoch, ale keď budeme bars chcity, budeme ich maty. A čim skorše, tym ľipše pro selo bo tak sa ukazuje,že jak
hvarjil Tiso,ony sut pľaga a nakaza.A u nas sa nenadarmo hvarit, kto chce s vuvkom žity musit s nim vyty a my sa musime naučity vyty." Tentokrát sa za uchom škrabal richtár: " Múdro,múdro, len čo na to povyst naš fararj? A čo ľude u seľi?" Takto sa reč zvrtla na budúcnosť dediny a jej obyvateľov,ktorí skoro vždy verili svojim zástupcom vo vedení obce. Obracanie kabátov v prospech občana nebol problém, mali to už vžité.Ak bolo potrebné vzývať Marxa,Engelsa,Lenina tak to budú robiť, i keď pri rannom vstávaní sa prekrižovali a poďakovali Pánovi za pokojnú noc ,za ochranu ich rodín, i prosili za kľudný deň.Ich viera v Najvyššieho bola vždy prvoradou nad všetko ideologicky iné, i keď to tak nepripadalo, ale kôli viere a cirkvi vedeli byť hercami i keď mnohokrát to bola vysoká hra s nízkymi kartami, to ovšem nikoho ani vo sne nenapadlo, čo ich ešte aj na tomto poli čaká.

/ Z poznámok... /

  • 0



Náhodný obrázok z albumov

Poľné maky 4.

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii