Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

aksdfjfh /Poznámky VI./

Napísal: Jozef50205 , 21 august 2008 · 109 Zobrazení

"To jste vždy takový málomluvný? Aby jsem z vás tahal informace jak z chlupaté deky. Posloucham.Mluvte! " Nikdy som nebol honvéd a nikdy som neslúžil v armáde Maďarského kráľovstva.No Maďari ma bez môjho súhlasu a proti mojej vôli vyviezli do Nemecka, kde znova proti mojej vôli má obliekli do mundúru Wermachtu, donútili ma podpísať prísahu a vyzbrojili. A od tohto momentu končím s odpoveďami na vaše debilné otázky a skôr odpovede očakávam ja. Postavy v tieni sa pomrvili a gestikulácia potvrdzovala výmenu názorov. Hluk motorov DC desiatky nedovoľoval počuť o čom sa tí dvaja dohadujú. " Vždyť jste viděl naše vojaky a vojenský dopravní letoun. Dostal jste do rukou povolávací rozkaz.To vám nestačí? Co chcete, prohlednout si můj prúkaz totožnosti?" Veľmi rád. " To nemyslité vážne?" Už som povedal,odmietam odpovedať minimálne dovtedy,kým mi túto komédiu patrične nevysvetlíte. "Podívejte mladíku už to raz tak chodí, my se ptáme a vy odpovídate. Jo, beru fakt,že jste neklidny co se tu deje, ale to je standartní postup nevymykajíc se našemu zákonodařství vojenské služby a prověrek do důležitých složek Národní obrany Československé republiky.A to jsem vám řekl až moc. Takže ještě jednou.Čekám vaše odpovědi, pane. "
Od štyridsiateho do štyridsiateho štvrtého som podľa Maďarských zákonov musel absolvovať predvojenský výcvik, síce on mal pokračovať až do môjho odchodu do armády, ale vtedy už pri moci nyilasi nás predali ako dobytok Nemcom, vraj máme dobrý vojenský výcvik, tak môžme bojovať. V Nemecku nás ošatili, vyzbrojili, v priebehu pár dní sme prešli previerkami fyzickej zdatnosti, streľbami z ručných zbraní, a potom z Drážďan do Mníchova, ale tam iba zopár hodín, kasárne boli zničené spojeneckým letectvom, presun smer Dachau-Pfaffenhofen a konečná, Ingolstadt, kde sme prevádzali strážnu službu v blízkosti obrovskej podzemnej fabrike na výrobu nových typov protilietadlových diel a taktiež súčasti novej generácie rakiet. " Odkůď to víte? Vždyť jste byl jenom vojín v strážni jednotce." Áno, bol , ale mimo iné sme zajatcov pri rôznych príležitostiach aj eskortovali a všetko Rusi , Ukrajinci, a nejako Nemcom ušlo, že môj pôvod je po matke Slovanský, a Ukrajinsky jazyk má blízo k nárečiu mojej matky a starých rodičov, takže dorozumieť sa nebol problém, teda odtiaľ tie informácie. Po viac ako mesiaci veliteľ našej jednotky dostal rozkaz presunuť sa na západnu frontu strážiť nejaké dôležité letisko. Až mi to bolo čudné,kde tam a poľné letisko, veď amíci všetko čo malo na zemi krídla zbombardovali, ale bola to pravda. Pod nosom, iba niekoľko kilometrov od frontovej línie v hustom borovicovom na náhornej plošine bolo veľmi dobre maskované letisko, a nedotknuté. " Takže nesloužil jste v jednotkach SS? " Nie, i keď nás zadelili do bojovej línie jednotiek SS my sme mali svojho veliteľa a počúvali jeho rozkazy. " Takže jste nebil nasazen přímo v boji proti spojencum? " Nie a dokonca tesne pred zbombardovaním poľného letiska prišiel od veliaceho jednotiek SS rozkaz odzbrojiť nás." Proč? " To sme sme sa nedozvedeli. " A co jste
pak dělali? " Zabezpečovali spojenie s poľným letiskom a jednotkami SS. " Byl ljste i přímo na polním letisku? " Áno, dvakrát. Raz , keď som mal úraz a ošetril ma letiskový lekár a potom, keď sme po nálete spojéncov pomáhali zraneným a odvážali ich do poľného lazaretu. " Spoměl by jste si take na den kdy to bylo?" To už nie, bolo to začiatkom marca štyridsaťpäť. " Kto by váš velitel? " Veliteľom bol hodnosťou major, ktorý predtým slúžil na východnom fronte a pokiaľ viem, tak velil ženijnej jednotke niekde pri Kursku, kde bol ťažko zranený, vyznamenali ho železným krížom a povýšili do hodnosti majora. My sme boli po jeho prepustení z nemocnice prvou jednotkou a aj poslednou." Můžete mi říct jeho jméno? " Arnold Kunst. " Jaka velká byla vaše jednotka ?" Štyridsaťdva . "A výzbroj? " Ľahké pechotné a protitankové zbrane , jeden protilietadlový dvojhlavňový guľomet " Řekněte jak tobylo s vaším přeběhnutím na stranu spojencu? " Vôbec to nebolo prebehnutie a to som tvrdil aj americkej prieskumnej jednotke, ktorej som sa vzdal. " Takže vy jste se vzdal, vždyť když nepřítel projde na na druhou stranu, tak jse taky musi vzdát, ne? A zaceril sa. " No dobra. A kde to bylo? " Presne miesto neviem , bolo to v Alpách niekde v opkolí Salzburgu, ale či to bolo ešte v Rakúsku alebo už Nemecku, to vám nepoviem. " A kde jste se vzali v Alpách, když jste říkal, že vaše dislokace byla ,jak jsem vyrozumněl někde blízo Strasbourgu ?" Po zbombardovaní letiska veliteľ vydal rozkaz presun, ale nik z nás nevedel presne kde, dokonca ani samotní nemeckí vojaci nemali potuchu kam ideme. Presun trval desať dní za neustálych náletov amerických stíhačiek sme sa dostali až do Alp, kde polovica nemeckej jednotky zdupkala do Švajčiarska, pričom aj nás navádzali, no my naivní, že skúsime sa dostať až domov. Jedno ráno sme zistili, že už ani veliteľa nemáme a zbytok Nemcov odhodilo zbrane,prezliekli sa do civilu a zmizli. Keby nám nechali mapu nenahnevali by sme sa, ale nestalo sa a my ako stratené kurence sme blúdili Alpami, to trvalo asi týždeň. Vyhýbali sme sa stretu najmä s nemeckými jednotkami, ktorých sa v tých miestach túlalo mnoho, aj ozbrojení aj bez zbrane. Najnebezpečnejší boli mladí fanatickí výrastkovia z Hitlerjugend už v službách SS jednotiek, ktorí bez milosti dezertérov na mieste popravili a pretože sme boli bez veliaceho dôstojníka alebo poddôstojníka, i keď nie Nemci, ale v nemeckých uniformách s nemeckým značením, na krku nám viseli duralové známky wermachtu s našími iniciálami, sme sa opäť ozbrojili, ale iba kvôli našej bezpečnosti. A tak posledné tri dni túlania cestami necestami, dolinami a horskými ešte stále zasneženými lúkami , so záťažou zbraní a munície už pomaly bez žiadnych potravín sme boli odhodlaní na všetko, aj na zajatie Američanmi. " No jo, pěkne se to posloucha.Kolik je z toho, ale pravdy? " Neviem, ako to myslíte: To akože ja si vymýšľam? " Ne, tak jsem myslel,ale že jste až do posledka sloužili nepříteli. " V podstate je to tak, pretože sme boli až dokonca ozbrojení. " Jak, dokonca ozbrojení?" Myslím dokonca ,kým sme neprešli na stranu americkej armády. " Popíšte jak to bylo ! " Chcete aj podrobnosti alebo iba tak zhruba ? " My máme času dost. Mluvte ! " Ako som už na začiatku hovoril mali sme špeciálny výcvik a taký hlad nás nemohol zdrviť, niečo sme si ulovili, niečo ponachádzali v opustených obydliach horalov. Asi tri dni pred príchodom američanov sme v podvečer natrafili na horskú sedliacku usadlosť,ktorej komín veselo dymil a v oknách sa odrážalo svetlo, všetko nasvedčovalo, že nie je obsadená vojskom. Vyslali sme prieskum, ktorý zistil, že sa tam nachádza rodina postarších Nemcov. Pre istotu sme až do úplnej tmy sledovali celé okolie a vyslali ešte jeden prieskum do vzdialenosti troch kilometrov od usadlosti, či sa tam nenachádzajú SS . Okolie bolo stále pod snehom a okrem našich neboli žiadne stopy, iba vychodené chodníky od domácich. Naša jednotka vtedy čítala tridsaťjeden mužov a bola vyzbrojená dvoma guľometmi MG-42 , jedným mínometom Stummelwerfer asi štyridsiatimi granátmi , poloautomatickými puškami G - 43 , zopár automatmi STG -44 a ručnými granátmi. Boli sme všetci ovešaní železom, až mnohí hromžili, ale hlavne s tým mínometom sme si navzájom pomáhali a v prípade, ak by sme natrafili na spojencov bola dohoda taká, že zbrane okamžite odhodíme. No nebolo to také ľahké, ako bola naša predstava. Usadlosť sme ešte počas noci obsadili, určili hliadky, konečne mali teplé jedlo a strechu nad hlavou. Už počas svitania bol vyhlasený poplach, keď hliadka započula podozrivé zvuky z doliny, ako sme neskoršie zistili bola to silná obrnená jednotka SS o sile asi dvesto mužov, ktorú sme pozorovali z blízkeho lesa. Ssáci ostali stáť pred usadlosťou, ďalekohľadom sme videli, že sú to všetko veľmi mladí vojaci. Podľa ich správania bolo zjavné, že o toto miesto majú záujem i chcú sa tu usadiť. Zaujali kruhovú obranu, pričom na najlepšie miesta rozostavili guľomety a postavili zo niekoľko mínometov a pripravili aj tri ľahké húfnice na priamu streľbu. Z toho sme usudzovali, že buď boli prenasledovaní spojencami, ale zranených nemali alebo ich prieskum zistil nepriateľa, ktorí chce týmto malým priesmykom prejsť. Všetko čo bolo v dome a gazdovstve vhodné na skryt využili ako obranné postavenia a strieľne. Všetci bolo veľmi disciplinovaní a hlavne odhodlaní. Naša malá jednotka iba tŕpla, aby do tejto časti lesného porastu nevyslali prieskum. Po chvíli všetke stopy aj tie naše boli zošľapané, takže z tejto strany nehrozilo naše vyzradenie, ale u sedliaka sme si neboli istí, ale keď hodnú chvíľu sa nič nedialo uspokojili sme sa. Rozhodli sme sa vyčkať do tmy a potom toto miesto opustiť. Niečo po obede nastal v nemeckom postavení oveľa väčší zhon a dovtípili sme sa,že sa asi schyľuje k boju a predsunuté hliadky
museli zistiť postup nepriateľa. Z nášho skrytu vysoko nad sedliackou usadlosťou sa dalo veľmi dobre pozorovať celé okolie včítane prístupovej cesty úzkym priesmykom. Na počudovanie veliteľ jednotky SS tento fakt podcenil, pretože odtiaľ bol aj oveľa pohodlnejší ústup, ale už bez kolesovej techniky, ktorá aj v ich vtedajšom postavení bola v podstate stratená. Ako som už spomínal nemali sme k dispozícii mapu, takže okolie bolo pre nás veľkou neznámou a nechceli sme ísť do rizika, že sa dostaneme do neprístupných miest a budeme sa musieť vracať i niekoľko kilometrov.A zasa prístupové cesty a chodníky boli rizikom, že natrafíme na stále aktívne jednotky SS. Zvolená vyčkávacia taktika bola najlepším riešením, i keď po vrátení sa nášho prieskumu bola možnosť ešte dennou hodinou sa dostať na cestu v doline, tak aby to Nemci nezistili. Výmena názorov ,kde nie je veliteľa bola až rozpačitá, všetko sa nakoniec poriešilo samo, keď z opačnej strany a z hora sme spozorovali postupujúcu malú jednotku SS horských strelcov, asi zo 60 mužov, ktorá smerovala k usadlosti. Ak by sme neboli vyčkali a opustili naše miesto úkrytu nevyhli by sme sa kontaktu. Medzi výpoveďou pozorný poslucháč siahol do kožennej tašky a vybral veľkú termosku a šálku. Vôňa zrnkovej kávy bola veľmi príjemná. Nalial do šálky, ktorou ponúkol mladíka a sam pochlipkával z vrchnáka. Káva bola presladená, ale veľmi chutná. Zašmatral ešte raz v aktovke a vytiahol balíček cameliek, odbalil a ponúkol oproti sediaceho, ktorý spomalil v tempe svojej výpovede a oslovil vypočúvajúceho:Pane, neviem či mam až tak podrobne rozvádzať... , " klidne mluvte ,nás zajíme všechno , vždyť jsem říkal času máme dost."

  • 0



Náhodný obrázok z albumov

Letné- budú aj do štúdle....

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii