Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

Svätá Mária Matka Božia nikdy nebolo počuť, aby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod Tvoju ochranu... / 2. /

Napísal: Jozef50205 , 11 august 2008 · 142 Zobrazení

Farnosť bola oveľa väčšia, ako bol doposiaľ zvyknutý, a nielen že bola veľká, ale oveľa civilizovanejšia s pekným murovaným kostolom z polovice 18.storočia,predtým dreveným z druhej polovice 13.storočia, s murovanou rozsiahlou farou, kúpelňou, šiestimi izbami,poschodím a aj peknou záhradou. Pre nového kňaza bolo toto všetko len požehnaním pri jeho už teraz nemalej rodine, keď čochvíľu sa bude pýtať na svet piaty prírastok. Farár slúžiaci v tejto farnosti bol už starý a nevládný. Nepoznal ho , veď aj ako mohol predsa do Užhorodu a na Zakarpatskú Rus bolo ďaleko, ale nezabudol pri svojej prvej modlitbe poďakovať aj jemu, že mu prenechal peknú farnosť a faru, ako aj všetkým dobrým ľuďom, čo mu pomáhali na ceste na Slovensko, ako aj biskupovi, že ho pekne privítal a daroval mu túto farnosť. Prišiel večernou hodinou, teda už po čase večernej bohoslužby, ale kostolník i jedná zo žien majúca na starosti výzdobu , upratovanie kostola mu ešte v túto nočnú hodinu odovzdali nielen kľúče od fary, ale i od kostola, kde ešte hodnú chvíľu ostal aj so svojou rodinou v tichej modlitbe, tak ako bol zvyknutý rokmi už od mala u svojho otca . Rodina po hodnej chvíli odišla do vykúrenej fary, ale kňaz ostáva a teraz už nahlas sa modlí a vzdáva vďaku Pánovi a jeho Matke, úpenlivo ďakuje za svoje deti i to, ktoré má každú chvíľu prísť na svet a opätovne prosí o ochranu a pomoc Archanjelov Gabriela, Michaela, Rafaela a anjelov strážnych a zároveň ich prosí o pomoc pre jeho rodičov,i celú ostanú rodinu o ktorej nevedel zhola nič, iba to, čo mu dobrí ľudia pošepkali:Všetkých naložili do dobytčiakov a nik nevie kam ich odviezli, a vyprosuje ľahké odpočinutie svojmu bratovi, ktorému nemohol urobiť ani pohreb. V svojom rozjímaní a modlitbách ostáva až do rána, ani nevedel ako ten čas ubehol, len manželka ako bola rokmi zvyknutá vstávať o štvrtej a nenašla ho vedľa seba, pohla sa do svätostánku ,krížom je to pätnásť metrov. Veľké pôvodné kostolné vráta zaškrípali a pri blikajúcích sviečkach videla svojho muža, tak ako bol večer, keď odchádzala a cez plecia mu prehodila hrubú vlnenú chustku. Stále sa modlil i manželka si kľakla za neho vedľa radu lavíc a modlila sa tiež. " Mária už je čas? Áno Ondrej, už je." Vedel, už prešla štvrtá hodina ranná, a on ešte nezmyl prach z cesty a musí sa pripraviť na ranné spovede a pobožnosť.

/ Z poznámok..... na pokračovanie. /

  • 0



Náhodný obrázok z albumov

...dokvitli / v pozad

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii