Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

/3./ Svätá Mária Matka Božia nikdy nebolo počuť, aby bol niekto opustený kto sa utiekal pod Tvoju ochranu...

Napísal: Jozef50205 , 14 august 2008 · 120 Zobrazení

Záverečnou a tichou modlitbou prosil Pána o silu v jeho poslaní na novom pastoračnom mieste,prosil o dobrý košiar a modlil sa zaň.
Faru vybudovali v roku 1940 a bolo vidno, že veriaci si dali záležať, pretože málokto v dedine mál vymoženosť samostatnej kúpeľne, splachovacieho záchoda a z vodovodného kohútika tečúcej vody, možno iba dom riaditeľa miestnej školy vybudovaný tiež v období Slovenského štátu a bývalé letné sídlo grófa Csakyho.
Mária už mala pripravený horúci kúpeľ a kuchyňou rozvoniavala káva, na stole bol peceň chleba, maslo, džem, cukor, ani si nevšimol, kedy a kto doniesol poživeň a nielen to, veci ktoré narýchlo si mohli so sebou zobrať boli už vybalené, uložené v šifoneroch z masívu, košeľa , nohavice ožehlené, topánky čisté, všetko pripravené na rannú pobožnosť. Modlitba pred ranným jedlom. Nebol veľký jedák, postačoval kúsok chleba, ktorý veľmi rád krájal a preto Mária vždy peceň prenechala manželovi, ktorý urobil na chlebe rituálny kríž a až potom ho načal. Krajec vždy stlačil prstami, až sa oproti sebe kôrky dotýkali, priložil k ústam a zhlboka vdýchol jeho vôňu. Najprv si ho vychutnával takto a až potom sa doň zahryzol, ale vždy len tak na sucho, a až keď skonštatoval:"Voňavý, chutný... " natrel si ho maslom, ktoré tiež pochválil:Dobré, ako u nás doma. Zamyslel sa : Teraz toto je jeho domov. Podkarpatská Rus už nepatrí Československu a tí čo tam teraz vládnu nemajú radi veriacich a tobôž nie Gréckych katolíkov. Ani vo sne sa mu nezdalo, že celá táto prekrásna Krajina spadne červeným do lona a svet mlčal. Je pravdou štáty Európy si riešili svoje povojnové problémy, ale Stalin nelenil, všade kde sa dalo niečo uchmatol a keď to bolo také, ako u nás,mnoho veriacich skončilo pod guľkami vrahov alebo krutým zaobchádzaním vo vyhnanstve alebo gulagoch na Sibíri. Veľa o tom počul z Ukrajiny, kde mal viacero priateľov, ktorí tajne boli kňazmi i za cenu najvyššiu. Nebolo dňa , aby za túto obetu neprosil Najvyššieho o ich ochranu a vytrvanie v službe.
Ranná omša časovo rovnako ako doma, všetko oblečenie bolo pripravené ešte počas spovede prišli miništranti,tiež sa zaradili medzi spovedajúcich. Starý kňaz predsa len nejaký ten deň nerobil omše, takže spovedajúcich sa bolo neúrekom, ešte že začal niečo po piatej. Kostol bol zaplnený do posledného miestečka. Takto začala jeho služba na novom mieste, v novom domove.
Až slnko zalialo z východu svojimi lúčmi dolinu,lesy,horské lúky, rieku, uvedomil si aká je tu krása, aká je farnosť veľká. Privítanie s richtárom a predstaviteľmi obce včítane direktora školy bolo veľmi srdečné . Poďakoval za otvorenú náruč, za pomoc v núdzi a rozhovoril sa o bývalom mieste pôsobenia, o svojej rodine, o predstavách.
Mesiace, roky prebehli ako voda, medzitým kňazovi pribudli do rodiny dve nové ratolesti a opäť dievčatá. Život tu nebol ľahký, väčšina ľudí pracovala ako na svojich gazdovstvách, tak aj v blízkych fabrikách, na píle alebo v okolitých baniach, ale ľud bol veľmi pracovitý, činorodý, navzájom si vedeli pomôcť, veď rodinné väzby boli tak silné a veľké, že každý s každým bol rodina.

/ Z poznámok ... na pokračovanie./

  • 0



Náhodný obrázok z albumov

Pod Zoborom.

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii