Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

MÍĽNIKY VEKOV:Uhorsko z popola./ I. / ARPÁDOVCI.

Napísal: Jozef50205 , 25 november 2008 · 917 Zobrazení

V tejto časti môjho blogu by som chcel v krátkosti, i keď takáto téma a vo forme úvahy iba pár slovami sa nedá napísať a pouvažovať,ako mnohí sa mýlia a je to jedno ,či sú to Slováci alebo Maďari, keď pri pojme Uhorsko majú na mysli iba na všetko zlo, čo Uhorsko dalo, čo sa v tomto dejinnom štátnopolitickom útvare UHORSKO udialo Slovenskému národu alebo iba všetko dobré a najmä stratené na veky a hlavne iba Maďarské a nie iné, ktoré UHORSKO predstavovalo a stále predstavuje v očiach našich bratancov,susedov,spoluobčanov,priateľov,spoločníkov vo firmách. V mnohých dejinných udalostiach spoločného štátu,či už vo zväzku s Rakúskom alebo bez ,niekoľko storočí vedľa seba a spolu žili Maďari,Slováci, Nemci,Chorváti,Rusíni,Srbi,Poliaci,Rumuni,Bosniaci a nielen to, boli často v historických situáciach, kedy sa museli spoliehať jeden na druhého nehľadiac, akej národnosti a vierovyznania sú. Spoločnou vlasťou bolo Uhorsko za ktoré veľakrát spoločne prelievali krv , mali spoločných nepriateľov a na zachovanie si slobody mnohokrát darovali aj to najcennejšie .
Ak zalistujem doslovne v najstarších dejinách nášho regiónu, keď sa hovorí o konci 9.storočia ,ako počiatku usídlenia za riekou Tisou kočovného kmeňa veľmi dobre organizovaného a početného s výbojmi hlavne do oblasti Balkánu,ale aj ríše Frankov a Bavorov dnešného Rakúska a začiatkom 10 storočia už aj na územie Veľkej Moravy, kde v roku 907 troma bitkami v oblasti dnešnej Bratislavy fakticky porazila Bavorsko-Slovienské vojská, čo mylne mnohí považujú za akýsi absolútny rozpad a zánik Slovnastva a porobu starými Maďarmi. Boje ktoré sa odohrali v roku 907 medzi starými Maďarmi a vojskami Bavorov a Slovienov znamenali upevnenie si pozície Maďarov v našej oblasti,vyčístenie územia, ako predpoklad ďalšieho trvalého,pokojného života v oblasti Karpatskej kotliny s možnosťou usadenia sa, zapustenia koreňov,rozvoja. I keď je nutné opomenúť, že rok 907 je sporným dátumom porážky Bavorov a Slovienov a mnohí historici uvádzajú roky 908,906 alebo ešte skôr a že, Svätopluk na základe daru starých Maďarov bieleho žrebca osedlaného zlatým sedlom ako dovtedy spojenec potvrdil prijatím tohto daru, ako odovzdanie svojej zeme a na základe tohto došlo k spomínaným bitkám, ktoré starí Maďari vyhrali. Pravda je úplne niekde inde a potvrdzujú to aj zápisy z kroník, i keď prijatie spomínaného daru ríše popisuje Viedenská maľovaná kronika, a Uhorská kronikárska skladba zo 14.storočia, ktoré sú položené na základoch ešte starších a nezachovalých kroník, kde sa uvádza o boji Svätopluka s vojskom Starých Maďarov, ktorí Slovieni spolu s Bavormi na celej čiare prehral a pri úteku sa Svätopluk cez rieku Dunaj utopil. Nie menej sú zaujímavé kroniky: Anonymusova kronika a kronika Šimona z Kézy kde sa popisuje vpád starých Maďarov do Karpatskej kotliny a na Balkán. Ako to vlastne bolo, čo sa z toho udialo, čo je pravdou a najmä tou historickou je veľmi ťažko povedať, ale jedná skutočnosť je naisto pravdivá, porážkou vojsk Bavorou a Slovienov pri Bratislave a je to jedno či to bol ten alebo onen rok, znamenal začiatok konca Veľkomoravskej ríše, ktorý fakticky začal už oveľa skôr nezhodami,protivenstvami, súperením a nejednotnosťou Svätopluka II. a Mojmíra II., a taktiež nemalou mierou prispela spojenecká zmluva starých Maďarov s vtedajším vychodofranským a talianskym kráľom a zároveň Rímskym cisárom Arnulfom s tichou podporou pápeža Jána IX.,čo iba neskoršie i keď už po smrti Arnulfa utvrdila expanziu starých Maďarov na naše územie, čím zavŕšila zánik Veľkej Moravy na základoch, ktorej boli postavené kontúry neskoršieho Uhorského kráľovstva. I keď je potrebné podotknúť, že staromaďarské obyvateľstvo a najmä vynikajúci bojovníci boli veľmi často využívaní pri nezhodách vtedajších vládcov, či franských,ako bol aj Arnulf, tak aj Svätopluk v službách,ako platení vojaci, ktorí s najväčšiou pravdepodobnosťou ,ako odmenu dostali mimo iné aj časti územia v dnešnej oblasti rieky Tisza.
Počiatky vzniku Uhorska boli teda dané a súhra mnohých okolnosti, ako aj výbojnosť jedného z najsilnejších staromaďarských rodov , rod Arpádovcov, ktorý si postupne podmanili väčšinu maďarských náčelníkov na dnešnom území Maďarska, ale aj s výbojmi do Nitrianska, Balkán,Rakúska , keď začiatkom druhej polovice desiateho storočia boli na hlavu porazení Českým a Nemeckým vojskom na rieke Lech definitívne sa stiahli na dnešné územie.Maďarska, ktoré postupne ovládol rod Arpádovcov , včítane Nitrianskeho kniežatstva., a ak v 9.storočí toto kniežatstvo predstavovalo skoro celé územie dnešného Slovenska, tak tento rod koncom 10.storočiqa ovládal obrovské územia, ktoré dali základ vzniku kráľovstva a po prijatí kresťanskej viery najsilnejšieho náčelnika Vajk a prijatí kresťanského mena Štefan, neskoršie svätý Štefan sa stáva prvým, a zakladateľom patriarchálnej monarchie Uhorského kráľovstva potvrdeného aj samotným Rímom..Štefan I. zakladateľ a prvý kresťan starých Maďarov to vôbec nemal jednoduché, i keď monarchia ktorú založil bola v tých časoch veľká musel bojovať so svojimi odporcami nielen vonku a s výbojnými Poliakmi, Čechmi,Bavormi, Talianmi, ale aj s domácou opozíciou, rivalmi nielen na trón, ale aj v náboženskej otázke s vlastnými najbližšími v jeho Arpadovskom rode. Ako prísľub kresťanstvu nepoznal v týchto otázkach zľutovanie ,veľmi dobre vedel,ak ustúpi starým pohanským zvykom jeho súkmeňovcov, tak je koniec nielen jeho trónu, ale aj monarchie ,načo práve čakali Štefanovi odporcovia, ako na západe,tak i na severe a juhu. Svätý Štefan s mnohými životnými peripétiami,výbojmi vládol ,ako kraľ Uhorský 38 rokov . Za zmienku stojí ešte fakt,že Štefan I. na smrteľnej posteli radil svojim nástupcom o zachovanie jednoty Uhorska, kresťanskej viery a rozvoja národov ktoré si rokmi podmanil.
V podstate už po smrti prvého panovníka Uhorska nastali problémy s nástupcom na trón, ktorého sa nakoniec uchopil vnuk veľkokniežaťa Gejzu Peter Orseolo. syn benátského dozu Otta Orseola a matky Márie dcéry kniežaťa Gejzu ktorého za neprijateľné vládnutie z trónu vystrnadili, a opätovne dosadili po troch rokoch, aby znova zosadili,oslepili a nik nevie kde skončil, niet o ňom žiadnych písomných správ..
Ak sa pozrieme na genézu vzniku, postupne najväčšej a najsilnejšej monarchie v stredoveku UHORSKO, okrem vojenskej agility a schopnosti vodcov staromaďarov bol aj fakt prezieravosti,keď myšlienka usadiť sa a obstáť v tomto našom geopriestore,kde bola už väčšina územie podelená medzi vtedy významné rody, ale i štátne celky a predsa našli skulinky, kde by sa dalo budovať,rozvíjať a žiť i za cenu obety, ale aj už spomínanou prezieravosťou, keď dcéry výzmanych náčelníkov alebo lepšie povedané kniežat zadali silným panovníckym a kniežacim rodom v Európe, ale i samotné významné maďarské kniežatá sa nebránili manželkám nemaďarkám, čoho príkladom je i samotný prvý veľkoknieža Maďarov Gejza jeho manželka Šarlota dcéra sedmohradského kniežaťa, Štefan I. mal za manželku dcéru bavorského vojvodu Henricha II. , Ladislav I. otec Belo I. a matka Adelaida Piastovská dcéra Poľského kniežaťa atď.
Mnohí roduverní radi hovoria o 1000 ročnom útlaku v Uhorsku. Pravda je taká, že ti búchajúci sa do pŕs nemajú ani potuchu o histórii. Terajšie Slovensko ako celok nebolo ihneď súčasťou Uhorska, ale postupne sa doň pričleňovalo, i keď rok 907 a prehratá bitka s Maďarmi pri Bratislave bola zlomová, ako aj obsadenie kniežacej Nitry okolo roku 920 , kde viac ako 30 rokov vladol vojvodca ,nearpadovec Lél ale to ešte nebolo konštituované Uhorsko. A keď k tomu prišlo slovanská rodová skladba za hradiskami nezanikla, nesplynula s Maďarmi, ale naopak Maďari mnohé prebrali od nás najmä v tých častiach Uhorska, kde dochádzalo k priamym kontaktom, ale je nutné povedať, že pôvodní obyvatelia to dobre, čo sa im hodilo prebrali zasa od Maďarov. V našej oblasti stále dochádzalo k nespočetným atakom vtedy silnejších protivníkov, ako Uhorsko predstavovalo. Jednak to boli Poliaci, ktorí istí čas mali pod kontrolou i Nitru, ale aj Bavori s Čechmi. Uhorsko po smrti Štefana I. sa zmietalo vo svojich vnútorných problémoch v boji o moc a majetky. Načo doplatila najmä monarchia v dočasnej strate územi i obyvateľstva. Veľmi nešťastne prvý monarcha Štefan I. určil za svojho následníka Petra Orseolu, ktoý bol mimo patriarchálnej línie Arpádovcov podobne ,ako Samuel Aba,ktorý vládol tiez iba docasne, kým na tron nebol dosadeny Ondrej I.za výdatnej vojenskej pomoci kniežaťa Kyjevskej Rusi Jaroslava Múdreho, ktorý prisľúbil Ondrejovi za manželku svoju dcéru Anastáziu.. Nakoniec Ondrej bol korunovaný za kráľa a do vlasti povolal z Poľska, ktoré bolo útočišťom pri nepriazni Štefana I., aj brata Belo, s ktorým si podelili monarchiu, pričom Ondrej ako kráľ bez mužského potomka určil po svojej smrti nástupcu svojho brata Belo. Po narodení syna Šalamúna, tento prísľub Ondrej I. vzal späť, a za nástupcu určil svojho jednorodeného syn Šalamúna, ktorého dal aj za svojho života korunovať,čo vyvolalo Belou hnev natoľko, že v Poľsku dal do kopy armádu a v 1060 roku vpadol do Uhorska, kde pri rieke Tisa porazil Ondreja, ktorého v poslednej chvíli boja zradila vlastná šľachta , pričom utrpel ťažké zranenie na ktoré aj zomrel. 6.XII.1060 je korunovaný za nového kráľa Uhorska - Belo I. Po Štefanovej smrti v roku 1038 sa konečne po 22 rokoch nepriazni,bojov,sporov stáva panovník odhodlaný zveľadiť a hlavne dať do poraidku monarchiu, ktorá bude predstavovať i v očiach európskych susedov,pápeža i Ríma silný,pevný i nábožensky jednotný štátny celok. Mal snahu urovnať pomery s nemeckým cisárom Henrichom IV. a bol aktívny v zahraničnej politike, ale vtedy ešte mocou veľmi slabý. Belo I. vládol krátko, iba do roku 1063, kedy v predvečer bitky s nemeckým vojskom podľahol zraneniam,
čo umožnilo okamžitý nástup na trón Šalamúnovi synovi Ondreja I. a matky Anastázie dcéry kniežaťa Kyjevskej Rusi Jaroslava Múdreho.Šalamún mal vtedy iba 10 rokov. Synovia Belo I. Gejza,Ladislav a Lampert ,ako už rokmi bolo zvykom emigropvali pod ochranné krídla vtedy poľského kráľa Boleslava II. Smelý, ktorý čoskoro dotiahol so svojím vojskom do Uhorska a Šalamúnove vojska porazil, pričom monarchia sa rozdelila na dve časti: Zadunajsku vládol Šalamún a druhej syn Belo I. , Gejza. V 1064 roku obaja vládcovia uzavreli prímerie a dokonca Šalamún daroval Ladislvovi bratovi Gejzu údel v Biharsku. Tento počin legitímneho kráľa Šalamúna bol prezieravý veď monarchia bola rozdelená, čim strácala na sile a nepriatelia boli stále tí istí, a aby sa predišlo koketovaniu s nimi zvolil kráľ Šalamún takýto postup. Gejza ako DUX MAGNUS - veľkovojvoda Uhorska si vo svojom vládnutí počínal veľmi dobre. Tento stav medzi Šalamúnom a Gejzom bez väčších vojenských konfliktov trval do roku 1071, kedy na územie Uhorska vpadli kočovní Pečenehovia, ktorí sa stali spočiatku spoločným nepriateľom, ale po bitke o Bleherad sa obaja bratanci nezhodli v tom, či posádku mesta tvorenú výlučne vojakmi z Byzancie potrestať alebo nie. Zatiaľčo Gejza im sľúbil milosť, Šalamú chcel trestať , čo nakoniec vplyvnejší Gejza aj presadil, za čo mu bola daná vďaka zo strany vtedajšieho cisára Byzancie Michala VII. a nielen to, bola s nim aj uzavretá priateľská zmluva, zatiaľ čo Šalamúnovi táto pocta nebola daná, čo ešte viac prehĺbilo nenávisť Šalamúna voči Gejzovi až do takej miery, že boli zasznamenaných niekoľko pokusov o vraždu nielen Gejzu, ale aj jeho brata Ladislava. Nakoniec spory vyústili vo vojenskú bitku pri Kemeji v roku 1074, kde bol veľkovojvoda Gejza porazený a z Uhorska musel utiecť. Dovtedy skoro vždy pomoc, či už z Poľska, ale aj Kyjevskej Rusi, kde mali snahu Gejzovi bratia Lampert a Ladislav získať im bola tentokrát odmietnutá. No napriek tomu dochádza k opätovnému bojovému stretu medzi Gejzom a Šalamúnom, i keď od tejto bitky Šalamúna jeho radcovia a najbližšia šľachta odhovárala, k stretu došlo pri Mogyorode, keď Gejza a Ladislav bok po boku aj s Moravskými oddielmi kráľa Šalamúna porazili, ktorý sa utiahol do pohraničných hradov/ Šopronsky, Mošonsky,Bratislavsky/ pod ochranu svojho švagra Henricha IV.
Veľkovojvoda Gejza takto ovladajúci podstanú časť Uhorska sa nechal korunovať za kráľa, čim od roku 1074 do roku 1081 mala monarchia dvoch kráľov, najprv Šalamún a Gejza I,, a Šalamún a Ladislav I,ktorý v roku 1081 donútil Šalamúna vzdať sa kráľovskej koruny, odobral mu posledné utočisko Mošon, no napriek tomu intrigy z jeho strany už voči Ladislavovi I. pokračovali, ale vážne neohrozili monarchiu. Posledným útočiskom zosadeného kráľa Uhorska Šalamúna boli Pečenehovia, kde hľadal možnosť spojenectva proti Ladislavovi I.
Ladislav I. v poradí ôsmy panovník Uhorska a šiesty z rodu Arpádovcov bol významným medzníkom v ponímaní rozvoja,zveľaďovania monarchie, nielen svojou uvážlivosťou,múdrosťou, ale aj skúsenosťami, ktoré nadobudol ešte počas rokov vládnutia v Biharsku a Nitriansku, ktoré neskoršie zúročil, ako kráľ. Vydal 3 zákonniky - Dekréty , prvé dva znamenali úplné zmeny v súdnictve a tým aj poriadku v Uhorsku a tretí so zameraním na cirkevné pomery. Nemalé zásluhy má Ladislav I. na rozširovaní moci, keď jeho zahraničná politika bola orientovaná hlavne na Balkán, kde videl možnosti nových území, čo nakoniec i slávilo úspechy, keď získal Chorvátsko, ktorého správu ponechal synovcovi Almošovi. Ladislav I. bol neúnavným šíriteľom kresťanstva a po rokoch vracia titul biskupstvo Nitre a nové Záhrebu, taktiež iniciuje svätorečenie prvých svätých v Uhorsku -Svorada, Benedikta,Gerharda,Štefana a Imricha, ako zástanca viery mal snahu účasti križiackej výpravy do svätej zeme,čo sa mu už nepodarilo a v roku 1095 ako 55 ročný zomiera.
Na trón po nezrovnalostiach, ktoré nastali, keď Ladislav nezanechal mužského potomka, nastúpil Koloman i napriek tomu, že Ladislav uprednostnil jeho brata Almoša, čim porušil nárok na trón staršieho z potomkov rodu Arpádovcov, keď ešte počas svojho vládnutia určil Kolomanovi dráhu cirkevnú a nie ako nasledovníka trónu.
Koloman pokračoval v politike pričleňovania nových území, keď počas jeho panovania sa upevnila moc v Chorvátsku a Dalmácii, ale taktiež mal obrovské spory s bratom Almošom, ktorý sa niekoľkokrát pokúsil Kolomana zavraždiť, čo nakoniec Kolomana primälo oslepiť nielen brata, ale aj jeho syna Belo, čím sa utvrdil, že na trón môže spokojne nastúpiť jeho syn Štefan, ktorý ešte počas Kolomanovho života bol aj korunovaný ,ako kráľ a spoluvládca Uhorska Štefan II. Koloman zomiera v roku 1116.
Štefan II. ako 15 ročný získava trón i kráľovstvo, pričom 10 rokov bol spoluvládcom so svojím otcom Kolomanom. Neboli to šťastné roky vlády Štefana II., keď od počiatku panovania konal, ako neskúsený, zatvrdilý štátnik, ktorý všetko na čo siahol pokazil. Popudil proti sebe mnohých, nielen doma, ale aj za hranicami a tak stráca časť Dalmácie a proti vlastnej a nespokojnej šľachte povoláva do Uhorska vojsko Pečenehov. Už na sklonku života omilostil oslepeného Almšovho syna Belo, daruje mu majetky a dokonca ožení ho s dcérou srbského vojvodu Uroša I. Ešte pošas života Štefan II. v tom čase už veľmi chorľavého nastáva otázka nástupníctva, keď že kráľ bol bezdetným. Tento spor pretrvával a vyhrotil sa po smrti kráľa na sklonku zimy 1131, kedy Štefan II. ako 30 ročný po dlhej chorobe zomiera. Nárok na trón si robí Saul syn Štefanovej sestry Žofie. Ale v tom čase mal oslepený Belo, syn chorvátskeho kráľa Almoša v Uhorsku také postavenie a moc, i šľachtu na svojej strane, že v priebehu niekoľkých týždňov po smrti vladára je korunovaný na jar 1131 za Uhorského kráľa Belo II. No boj o trón Uhorska nekončí a slepý kráľ Belo II. musí vzdorovať časti šľachty, ktorá vehementne presadzovala za kráľa Borisa, vraj syna Kolomana, ktorý sa narodil až po vyhnaní jeho matky naspäť do Ruska, Spor sa nakoniec riešil vojensky ,stretom na rieke Slaná v roku 1132, kde Borisovi spojenci včítane poľského kráľa Boleslava III. boli porazení, čim Belo II si natrvalo upevnil moc v Uhorsku. Umnou zahraničnou politikou a spojeneckými zmluvami so Svätou rímskou ríšou, českým a poľským kráľovstvom sa mohol naplno venovať Balkánu, kde slávil úspechy, keď získal naspäť Split a časť Bosny. Posledné roky vládnutia Belo II. prepadol pijanstvu, ale kráľovstvo zveľadil viac, ako iní vladári pred ním. Zomiera ako 33 ročný v roku 1141.
Na trón bezproblémovo nastupuje prvorodený syn Gejza a je korunovaný ako Gejza II., ktorého vek 11 rokov nedovoľuje spravovať krajinu a tak túto úlohu preberá kráľov strýko srbský vojvoda Beloš. Krajina sa stále potýka s tým istým a dlhé roky nepretržitým problémom : Boris údajný .syn Kolomana a jeho nárok na trón. Tentokrát to bolo veľmi vážne pretože Boris získal na svoju stranu Nemcov: bitka prebehla v 1146 roku na rieke Litava a vojsko kráľa Gejzu II. víťazí a postupuje hlboko na územie Rakúska. Uhorský kráľ istý si západnej hranice a priateľských vzťahov ako s Konrádom III. tak neskoršie aj s kráľom Francúzska Ľudovítom VII. sa angažoval hlavne na východe a juhu monarchie, keď sa zaplietol so svojím švagrom Izjaslavom do sporov o kyjevskoruský trón, pričom všetke vojenské akcie proti Jurij Dolgorukij prehral ,a ako kráľ pre svoju monarchiu nezískal nič. Podobne to bolo so zápletkami proti Byzancii, ktoré Uhorsku nedali nič, až na posledný pokus Borisa získať aspoň nejaké územia,čo mu nevyšlo.
Gejza II. zomiera ako 32 ročný v máji 1162, keď ešte počas života určil svojho nástupcu staršieho syna 15 ročného Štefana do veľmi neistej doby v obrovskom záujme o trón zo strany mladších bratov Gejzu II. , Štefana a Ladislava, ktorí po neúspechu presadiť svoje záujmy aj za pomoci Byzantskej ríše vytrvalo pripravovali svoj návrat do vlasti .Ani nie po roku od korunovácie Štefana III. ešte v 1162 sa za pomoci Byzantincov vracajú do Uhorska bratia Gejzu II. Štefan a Ladislav, pričom starší je korunovaný za kráľa, ako Ladislav II. ale ten veľmi rýchlo umiera / otrávený / a žezlo preberá jeho mladší brat Štefan IV. A tak Uhorsko malo nielen dvoch panovníkov, ale aj 2 kráľov toho istého
mena, Štefan III. a Štefan IV. Legitímnemu kráľovi Štefanovi III. ostal iba Bratislávsky a Šoprónsky komitát a utiahol sa na Bratislavský hrad. Výboje Byzancie znepokojovali najmä západných susedov a Rímského cisára Fridricha I.Barbarosu, ktorý nebol nikdy naklonený Uhorsku, ale v prípade dlhoročného nepriateľa, akým Byzantská ríša bola podporil Štefana III. aj svojou armádou a v 1163 Byzantíncov včítane Štefana IV. pri Stoličnom Belehrade porážajú. Aj napriek tomu , že kráľ je voči svojmu strýkovi veľkorysý a dáva mu slobodu, ten až do posledku robil všetko, aby sa dostal opäť na trón, i keď oženil svojho brata Belo za dcéru kráľa Byzancie a sľúbil za to Chorvátsko a Dalmáciu, toto nesplnil v domnení,že spojenci zo západu mu v tom pomôžu, čo sa ja čiastočne stalo, ale rozhodujúcu bitku pri Sáve v roku 1167 prehral a o územia prišiel. Štefan III. zomiera ako veľmi mladý 25 ročný v marci 1172 , pričom na trón nastupuje jeho brat Belo, ako Belo III. so skúsenosťami vládcu Chorvátska a Dalmácie za výdatnej podpory Byzancie, keď dovtedy Byzantský cisár bez mužského potomka rátal s Belom, ktorý dokonca sa vzdal svojej viery príslušnej Rímu s očakávaním zastať miesto na byzanskom tóne, čo sa mu v zlom vrátilo, keď dostal kladné uhorské posolstvo zasadnúť na uvolnené miesto kráľa, ako Belo III a za jeho príslušnosť k východnému rítu Belo III. odmietol na príkaz pápeža korunovať Ostrihomský biskup.
Belo III. dovtedy ,ako spojenec Byzancie zaútočil na územia Chorvátsko a Dalmácie a získal ich späť, taktiež na krátko obsadil Halič, kde aj dosadil ako vojvodu svojho syna Ondreja. Belo III. bol úspešným kráľom hlavne doma, posilnil a stabilizoval Uhorsko , tým i svoje panovanie, vládol 24 rokov, zomrel ako 48 ročný v roku 1196.
Ešte počas vlády Belo III. bol prijatý zákon o nástupníckom práve na trón tzv.zásada primogenitúry, ktorá mala zamedziť vnútorným bojom o uvoľnený tón Uhorska. Aj podľa tejto zásady na trón zasadol 22 ročný Imrich, ako najstarší syn Belo III. , ktorý od počiatku svojho vládnutia musel riešiť spor so svojím mladším bratom Ondrejom, ktorý bol až prehnane ambiciózny, čo vyvrcholilo vojenskými stretmi, tak typické pre celý rod Arpádovcov pri sporoch o moc a majetky. Ondrej ako vojensky silnejší získal víťazstvami pod svoju kontrolu Dalmáciu i Chorvátsko, aby neskoršie v bitke pri Balatóne chtivý Ondrej všetko stratil a stal sa kráľovým zajatcom.
Chorý Uhorský kráľ Imrich určuje za svojho nástupcu iba 4 ročného syna Ladislava a po 8 rokoch vládnutia, ako 30 ročný v roku 1204 zomiera , keď pred smrťou určil svojho brata Ondreja za poručníka svojho syna.
Ladislav hneď po smrti svojho otca bol korunovaný, ako kráľ Uhorska Ladislav III. , ale nenaplnené ambície jeho strýka, ako aj chamtivosť donútili kráľovu matku aj s Ladislavom III.hľadať azyl vo Viedni, kde aj Ladislav v máji roku 1205 zomiera. Týmto sa Ondrejovi otvorila cesta na kráľovský trón a ešte v roku 1205 je korunovaný, ako Ondrej II. , ktorý vystupuje v Arpádovskej histórii, ako jeden z najneschopnejších panovníkov, ktorý hýril nielen spôsobom blahobytného života, ale aj rozdávaním majetkov, dobre platených úradov cudzincom, nepremyslenými vojenskými ťaženiami do Haliče, čo nespokojná šľachta dávala kráľovi i na vedomie, ktorý aj na jej popud prijal kráľ Zlatú bulu v roku 1222, v ktorej sa zaviazal nerozdávať majetky cudzincom,bude dodržiavať výsady šľachty až natoľko, že ak toto bude porušené, šľachta sa môže so zbraňou postaviť samotnému kráľovi. Aj napriek týmto stanoveným podmienkam Ondrej II. ich naďalej porušoval a trvalo to až do jeho smrti v roku 1235.
Belo IV. ako zákonitý nástupca Ondreja II. bol už ako 8 ročný korunovaný za kráľa Uhorska, pričom spravoval kráľovské majetky ,ako vojvoda v Slavónsku a Sedmohradsku, kde získal obrovské skúsenosti, ktoré využil po nástupe na trón. Belo IV. ako nový monarcha skončil s otcovými praktikami rozdávania a hýrenia, s ktorými nikdy nesúhlasil , čo dával aj Ondrejovi II. patrične najavo a ich vzťahy boli vždy iba napäté. Mnohým bývalým Ondrejovým priaznivcom, ako z domáceho, tak aj zahraničia odobral nielen majetky, ale aj tituly a vyhostil ich z krajiny, čím už v počiatku jeho panovania, i keď vyčistil Uhorský stôl, poštval proti sebe aj vplyvných šľachticov, či domácich, tak aj z vonku.
Obrovským problémom ktorý sa na kráľovstvo valil a ktorý skoro absolútne zničil Kyjevskú Rus boli hordy Tatarov, ktoré stáli na hraniciach monarchie a požadovali vydanie Kumanov, ktorým bolo umožnené usadiť sa v Uhorsku za protihodnotu aj služieb kráľovi pri vojenských akciách. Vydanie Kumanov vodcovi Tatarov Batuchanovi bola iba zámienka a tak na jar 1241 proti sebe stoji vojsko Belo IV. a hordy Tatarov, ktoré Uhrov porážajú a Belo IV. sa iba zázrakom zachránil, keď z obkľúčeného 60 000 uhorského vojska našiel skulinku , pričom je prenasledovaný cestou cez Gemer,Nitru a územia kadiaľ hordy prechádzajú všetko ničia,obydlia vypaľujú,obyvateľov vraždia. Belo IV. v snahe zachrány sa obracia na pomoc pred múrmi Viedne na svojho bratanca Fridricha Babenberského, ktorý ho však zajme za dlžobu z minulých rokov a okradne nielen o kráľovské cennosti, ale aj 3 komitáty , ktoré musí Belo IV. dať do zálohy a nakoniec ho aj tak za hradbami mesta nenechá. A tak Belo IV. s Tatarmi v pätách pokračuje v úteku až do Dalmácie, kde je mu pripravená loď na útek za more, nakoniec vyčká na Jadranskom ostrove na koniec dlhej agresie, ktora hordami divokých kočovníkov priniesla monarchii totálnu skazu a následným hladomorom v niektorých oblastiach 50% úbytok obyvateľov. Tí čo sa zachránili, či už v hlbokých lesoch, ale aj kamenných opevneniach neskoršie mnohí zomreli od hladu, pretože hordy vypálili nielen obydlia, ale vykradli aj obilnice, pozabíjali stáda zvierat a viac ako jeden rok drancovali oblasti medzi Tisou a Dunajom, zo severu ďalšou vlnou bojovníkov v snahe dostať sa na západ po odpore Českých vojsk sa stočili cez Hrozenkovský priesmyk na Považie a tak spojiť sa s hlavným vojom Batu chána a neskoršie dobiť po zamrznutí Dunaja počiatkom roka 1242 i Ostrihom .Uhorsko z popola - po viac ako roku vraždenia, drancovania,vypaľovania Tatarmi začalo znova žiť za obrovskej snahy panovníka Uhorska Belo IV., ktorý mal aj sám možnosť zažiť , čo dokážu hordy dobre organizovaných divochov, keď nielen podcenením, nepriateľa, zle založeným vojenským táborom Uhorskej armády, ale aj nejednotnosťou velenia 65 000 verných kráľovi proti asi 50 000 Tatarom boj prehrali v jeho samom počiatku, a potom už bol iba masaker, včítane biskupa Jakuba z Nitry, ostrihomského arcibiskupa Mateja,rácky arcibiskup Juraj, veľmajster templárov spolu so všetkými rytiermi tohto rádu, z ktorých mnohí padli do zajatia boli sťatí. Hordy nomádov prešli skoro celým Uhorským kráľovstvom a zanechali po sebe dokonalú spúšť a celé oblasti bez života, ako východ Slovenska, časť Horehronia, Považia, oblasti okolo Tisy a Dunaja,časť Dalmácie a Moldavska, až v tejto časti Európy nemali s kým bojovať a v polovici roka 1242 nečakane na popud voľby nového chána Mongolov odtiahli. Z dochovaných písomnosti sa dozvedáme, že kráľ Uhorsky Belo IV. žiada a prosí pápeža o pomoc ,ktorá sa nakoniec nekoná a musí dokonca odvracať vojenské útoky zo západu. Napriek tomu, že Belo IV. čelí obrovským problémom neklesá na duchu a svojimi opatreniami pri rozvoji monarchii, ako bola podpora budovania kamenných hradov, ale aj miest i za kráľovskej podpory tzv. hostí , ktorí postupne v jednotlivých vlnách postupne prichádzali zo západu a hlavne z Nemecka, kde Belo IV. / cit. / :

"My, Belo IV. z rodu Arpadovcov, údelný vojvoda Slavónsky a Sedmohradský a z Božej vôle kráľ Uhorský vojvodom, grófom, barónom, vikomtom a ostatným verným služobníkom urodzeného stavu. Neľahké časy postihli Uhorsko, našu vlasť. Bezbožní pohania tatárskych kočovných kmeňov na čele so zradným Batu Chánom nevítane prenikli cez Karpatské priesmyky a spustošili celú krajinu. S pomocou božou sa nám podarilo tatársky vpád potlačiť a prekliatych pohanov zahnať ďaleko za územie Karpát. Hospodárstvo i obyvateľstvo krajiny utrpelo citeľné straty na životoch i majetku. Vyplienené osady, dobyté mestá i vyvraždené obyvateľstvo – to všetko volá po pomste, tú však ponechávame v rukách Božích. Krajina naša oplýva všemožnými zdrojmi bohatstva, ktoré z nej však treba poctivou prácou vydobyť a krajinu zveľadiť. I Pozývame preto ľud nemecký, známy svojou zručnosťou v remeslách i dobývaní rudy, aby spustošené kraje znova osídlené boli.
Ten rod, ktorý k budovaniu blahobytu krajiny prispeje, dedičným kráľovským lénom obdarovaný bude.

Roku Pána 1243, v 8 roku nášho panovania.

a tiež v jazyku kráľa Belo IV. - i keď úradným jazykom bola Latinčina

Én, Árpád-házi IV. Béla, szlavóniai és erdélyi fejedelem és Isten akaratából magyar király, intézem levelem a fejedelmnek, grófoknak, báróknak, algrófoknak és minden hű szolgálómnak a nemesi rendből. Kegyetlen idők járnak hazánk, Magyarország felett. Az istentelen pogány törzsek, élükön Batu kánnal hivatlanul betörtek a Kárpátok hágóin és lerombolták az egész országot. Isten segítségével sikerült a tatárok nyomulását visszaszorítani és az átkozott pogányokat kiűzni messze a Kárpátok határain túlra. Gazdaságunk és a lakosság nagy veszteségeket szenvedett az életekben és vagyonokban egyaránt. Kiégetett falvak, meghódított városok és a legyilkolt lakosság – mind bosszúért kiált, de ezt az Isten kezeire bízzuk. A mi hazánk nagy gazdagság forrással bír, ezt szorgalmas munkával kell kihasználni és az országot naggyá tenni. Ezért meghívjuk a német lakosságot, kik híresek a kézművességükről és az érc kitermeléséről, hogy telepedjenek le falvainkban, hogy ismét lakott települések legyenek. Az a ház, amelyik hozzájárul a haza felvirágoztatásához és jólétéhez, királyi jutalomban részesül.

Kelt, az Úr 1243-ik esztendejében, uralkodásunk 8-ik évében.

Prečo toľko riadkov tomuto Arpadovcovi? Aj kvôli tomu, čo ste možno prečítali , pretože aj týmto pozvaním " hostí " do krajiny môžme hovoriť o ďalšom napredovaní celej monarchie k budovaniu kamenných hradov,opevnení, a najmä miest s pevnými hradbami podľa vzoru ostatnej Európy, keď nemeckí hostia-kolonisti si z oveľa vyspelejšieho západu priniesli nielen ich známi fortiel v ťažbe nerastov, ale aj nové remeslá, zvyky,kultúru, čo Uhorsko v priebehu veľmi krátkeho času postavilo v očiach vladárov ostatnej Európy do pozície veľmi silnej a hospodársky stabilnej monarchie, i keď ani Belo IV. sa nevyhol ,už snáď geneticky daným problémom Arpádovcov v boji o moc a trón a tentokrát so svojím synom Štefanom a jeho podporou šľachtických rodov, keď rozpory na spôsob vládnutia a spojenectva s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. vyústilo vo vojenský stret pri Isaszegu, kde Belo IV.so svojou armádou boj prehráva a monarchia sa delí na severnú a južnú časť., ako už mnohokrát predtým .
Belo IV. jeden z najvýznamnejších panovníkov Uhorska zomiera ako 64 ročný v máji 1270.
Ešte v ten rok je slávnostne korunovaný za kráľa Uhorska Štefan V. spoločne aj so svojou manželkou kumanskou princeznou Alžebetou. Po nástupe na trón, ako už jediný vládca monarchie odstraňuje otcových prívržencov, odoberá im nemalé majetky a tí sú nútení emigrácie k bývalému spojencovi Otakarovi Přemyslovi II. , ktorý ešte počas života dal prísľub Belo IV. , po nemalých aj vojenských konfliktoch a neskoršiom sobáši už vtedy českého kráľa s vnučkou Belo IV.Kunhutou Uhorskou dcérou srbského bana a haličského kniežaťa Rastislava Michajloviča, že ich ochráni. Nezhody a nespokojnosť Štefana V. s pomocou Otakara jeho nepriateľom vyústi do vojny a bojový stret pri Mošoni v roku 1271 Uhorský kráľ prehráva., i keď Kumanska jazda ¦tefana V. niekoľkokrát vyplienila Moravu v snahe oslabiť vládu Otakara a získať vplyv aj v Rakúsku, čo mu nikdy nevyšlo.
V závere života dovtedy verná šľachta sa odvracia od panovníka s podporou kráľovnej matky vytvára silnú opozíciu a v tomto chaose kráľ Štefan V. ako 33 ročný náhle zomiera .
Ihneď po smrti kráľa je korunovaný jeho iba 10 ročný syn Ladislav, ako Ladislav IV. / Kumanský /, čím je fakticky umožnené veľmi ambicióznej Alžebete kráľovej matky bažiacej po moci cestou svojho maloletého syna z časti ovládnuť Uhorsko. Ladislav IV., ako vnuk vládcu kočovných Kumanov je od mala vychovávaný v ich tábore, čím v mnohom naberá zvyky týchto nomádov, nehľadiac na kresťanskú podstatu základov monarchie danú Štefanom I. Už ako 16 ročný sa ako kráľ Uhorska spolu so svojou Kumanskou jazdou a kráľovským vojskom zúčastňuje prvej a hneď veľkej a historicky významnejj vojenskej akcie, keď podporou Habsburgovcou vtedy súperiacich s Přemyslom Otakarom II. o korunu Svätej rímskej ríše a v bitke na Moravskom poli v 1278 roku Ladislav IV. veľkou mierou prispel k víťazstvu Rudolfa Habsburgského a aj smrti Českého kráľa . Silná a bohatá šľachta v Uhorsku, ale aj obyčajný ľud boli svedkami mnohých nájazdov pohanských Kumanov za podpory kráľa na ich majetky, čo vyústilo až v otvorený ozbrojený odpor proti monarchovi a jeho kumanskej družine, keď si musel do krajiny pozvať Tatarov na udržanie svojej pozície kráľa, a to v rokoch 1285,1287 a 1288, kedy aj vyplienili celé východné Slovensko. Následkom plienenia, či už Kumanov alebo Tatarov bola monarchia nejednotná , rozdrobená a slabá. Vyčíňanie kráľa z jeho Kumanskou armádou, keď nešetril ani kňazov, kostoly a majetky cirkvi reagoval aj pápež a až natoľko, že podporoval križiacku výpravu do Uhorska. Našťastie pre Uhorsko k tomu nedošlo pretože Ladislav IV. Kumanský bol Kumanmi na konci jari v 1290 roku zavraždený.
Po smrti kráľa nastal v Európe boj o miesto na tróne vládcu Uhorska, kedy nárok si robili ako Habsburgovci, tak aj Anjouovci z Neapolskej vetvy. Nakoniec za podpory Uhorskej šľachty zasadol na trón Ondrej III. otec Štefan a syn Ondreja II., ktorý sa narodil až po smrti svojho otca. Nejednota šľachty hlavne v kráľovskej podpore Rudolfa I.Habsburgského v boji o korunu Svätej rímskej ríše spôsobila otvorené nepriateľstvo mnohých významných rodov Uhorska, ktorí na tento významný pôst podporovali spolu s pápežom vtedy ešte mladučkého Karola Róberta z Anjou . Konflikt nakoniec vyústil do otvorenej roztržky, keď Karol Róbert dotiahol do Uhorska pričom Ondrej III. vidiac nebezpečenstvo mal snahu tento rozkol vyriešiť diplomatickou cestou. Ondrej III. v januári 1301 ako 36 ročný náhle zomiera a Karol Róbert z Anjou je v máji 1301 korunovaný za kráľa Uhorska, ako vnuk Márie,dcéry Štefana V. Smrťou Ondreja III. končí priama postupnosť vlády rodu Arpádovcov v Uhorsku., i keď je nutné povedať,že už i za vlády, ako Ladislava V. tak aj Ondreja III. bolo Uhorské kráľovstvo rozdrobené medzi šľachtu,oligarchov,natoľko , že tí neobmedzene vládli v mnohých regiónoch kráľovstva mnohokrát bez toho,aby kráľa uznali za svojho vládcu, ako Matúš Čák Trenčiansky,Omodejovci,páni z Koszegu. Vtedy najbohatší a najsilnejší Matúš Čák neuznal Karola Róberta z Anjou
ako oprávneného nástupcu na Uhorský trón aj kvôli tomu, že nebol korunovaný Svätoštefánskou korunou a upredňostňoval českého kráľoviča Václava vnuka Uhorského kráľa Belo IV. ...... ale to je už ďalšia kapitola.

Ak by som mal urobiť skromný záver tejto veľmi stručnej kapitoly " Uhorsko z popola - Arpádovci " pre naše územie - Slovensko, tak je nutné konštatovať, že vpád veľmi agilných a výbojných Uhrov do Európy a ich usadenie pri hornej Tise okolo roku 896 ďalšie napredovanie najmä zásluhou rodu Arpádovcov si upevnilo svoje pozície a prijatím kresťanskej viery i politický a celoeurópsky mocenský vplyv s dôrazom na budovanie a rozširovanie nového štátneho celku - kráľovstvo , Uhorsko. No tiež je nutné povedať,že príchodom starých Maďarov na toto územie nebol koniec všetkého a najmä po vojenskom strete a prehratej bitke pri Bratislave v roku 907 nezaniká Slovanstvo ako také, nezaniká Slovansky vplyv, ani majetky neprechádzajú ihneď pod správu kráľa, ale v mnohom sa dva vedľa seba žijúce národy ovplyvňujú, preberajú navzájom to dobré, čo je ich životu prospešnejšie, ale už s dominanciou starých Maďarov, ktorí postupne prenikajú na sever Slovenska s dôrazom na posilnenie pozícii a získania starých majetných rodov na svoju stranu, ako Poznanovci,Huntovci, ktorí sa neskoršie postavili na stranu Štefana a proti Kopáňovi, čím v podstate podporili základy a vznik nového štátného celku kráľovstvo Uhorské a prvého kráľa Uhorska, Štefana I./Svätého/. Uhorsko i keď zmietané mnohokrát v mocenskom boji Arpádovcov o trón, ako aj snahou susedov o vplyv a územia sa stáva pre nás Slovákov, i keď s viacerými obmenami iných vplyvných a vtedy silných hráčov vo vtedajšom stredovekom svete strednej Európy, zastrešené na dlhé stáročia pod Uhorskou kráľovskou korunou,vtedy označovaní ako Slovieni / Anonymus kronika z prelomu 12. a 13 storočia - Nitrienses Sclavi/.

  • 0



K histórii nemôže byť vlastne žiadny komentár, ja som pri tom nebol a či má pravdu historik A,B alebo ešte iný? Toto je len poznámočka.
    • 0

K histórii nemôže byť vlastne žiadny komentár, ja som pri tom nebol a či má pravdu historik A,B alebo ešte iný? Toto je len poznámočka.

Pokiaľ je to faktografia, ani nie, ale pokiaľ je to výklad, určite je možné diskutovať, pohľady aj v rámci histórie sú rôzne. Môj pohľad a aj výklad významu Arpádovcov nielen v samotnom Uhorsku, ale v Európe a kresťanskej Európe môže byť chápaný rôzne. Ak zoberieme celú dynastiu tohto významného rodu v celoeurópskom meradle, tak zistíme aj klady, aj zápory, ako sa bežne v živote ľudí deje, no je nutné poznamenať: s istotou klady vysoko prevyšujú nedostatky niektorých vládcov Uhorska, čo na stáročia ustálilo hranice mocnárstiev, i keď permanentne v politicky vypätých podmienkach so snahou o moc,vplyv a územia.
    • 0

Náhodný obrázok z albumov

Poľné maky 5.

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii