Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

/ X. /Svätá Mária Matka Božia nikdy nebolo počuť

Napísal: Jozef50205 , 03 december 2008 · 200 Zobrazení

aby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a Teba o pomoc žiadal....

Tieto úžasné chvíle Veľkej Noci, keď rok, čo rok kresťanský svet slávi svoj najväčší Sviatok na základoch ktorých je postavený chrám viery v jednorodeného Božieho Syna, v jeho lásku k Otcovi a lásku k nám ľuďom , jeho v zmrtvýchvstanie každý dušou Kresťan a kňaz o to viac prežíval toto obdobie veľmi intenzívne,vníma vieru oveľa viac prítulnejšie, i keď mnohokrát obrovská agilita niektorých cirkevníkov bola aj na škodu, keď snaha urobiť všetko a všetkých až príliš ideálne a vyumelkovane, čo nevystihovala skutočnosť ,a to už potom nie je to pravé, čo sa očakáva, ale skôr teatrálne,prehnané a hlavne neskutočné. Vtedy ešte na toto nebola doba, dnes je to bežné .
Všetko ,aj toto gréckokatolícky kňaz Ondrej okolo seba vnímal a musel aj zakročiť, predsa boží chrám nemôže vyzerať ako šiatrové divadlo, i keď nikdy sa nebránil kvetom,peknej kostolnej výzdobe, obrazom svätých,kostolnej hudbe, teda baníckej dychovke , ktorá aj v tieto významné cirkevné dni vystupovala aj v kostole.
Fara zavoňala čerstvo upečenými koláčmi a chlebom. Stará koláčarka podľa tradície popriala domu veľa božieho šťastia a radosti a s mužom vyložili v kuchyni voňavé dobroty, ešte teplúčke zavinuté v ručne vyšívaných utierkach s motívmi pána Ježiša Krista a barančekmi na zelenej lúke. Celá dedina vedela, že iba ona v ten deň prinesie na faru tradičnú pásku jeden zo symbolov Veľkej Noci, ktorá bude pred kostolom vysvätená pre rodinu kňaza., tak ako iné z každej rodiny. Ako cestou na faru stretávali susedov, všetci hovorili: "No čo ,už idete?Už nesiete? Vydarili sa ? " Stáročiami dedené pečenie chleba,koláčov a pečiva, teraz už aj jej dcérami bolo fortieľom podobne,ako iné remeslá, ale v tejto rodine o to viac, že muž bol aj vyhláseným široko ďaleko, ako majster vo výrobe konských povozov,kolies na vozy,tkáčskych stavov,kosísk,hrablí a všetkého čo sa dreva týka a mimo iné bol aj z rýdzeho naturelu muzikant samouk, pričom v svojich dvadsiatich rokoch založil dychovú kapelu i doposiaľ ju dirigoval a vedel zahrať na všetkých hudobných nástrojoch včítane klavíra a sláčikov.
Mária bola uveličená a ďakovala za dary, ktoré v tejto cirkevnej obci boli každoročnou samozrejmosťou a dedilo sa to z pokolenia na pokolenie, podobne ,ako v čase adventu a narodenia Syna Božieho sa vyzdobil kostol tou najkrajšou jedličkou , alebo ako sa v tomto kraji hovorí " fichtou " pričom to vždy platilo aj pre faru, takže farár si nemusel robiť starosti s vianočným stromčekom a hľadať ho niekde po farských lesoch a s ozdobovaním to bolo tak isto, keď rokmi zaužívané to vždy robila tá istá rodina a tak, aby to farárove deti nevedeli, čo bolo taktiež jedným zo zvykov tejto farnosti.
I keď v čase Bielej soboty bol prísny pôst zvykom bolo jeden z " kuchov " načať a dať po malom kúsku okoštovať nielen hlavnej gazdinej na fare, ale aj deťom a farárovi. Kolačárkine dobroty boli vychválené, veď ani iné sa nečakalo, len chvála , vďaka a Pán Boh zaplať. Pekárke neušlo nič a prvým pohľadom zistila, že s kňazom Ondrejom nie je niečo v poriadku. Mál smutné oči a nebolo to chorobou, ona to veľmi dobre poznala. Určite nebol pohádany s manželkou, to by mal iné oči. Nepatrilo pýtať sa, ale po ceste domov to svojmu musela povedať,
Kňaz ešte raz poďakoval za voňajúce dary a poprial rodine kolačárky pekné a šťastné sviatky Veľkej noci. Biela sobota bola aj dňom poklony pri Pánovom hrobe v bočnej časti chrámu, takže cestou sa pekárka zastavila aj so svojím mužom v kostole a zotrvali v tichej modlitbe.
Veľká noc je už tá, preč. Skončil najprísnejší pôst kresťanov, začal čas svadieb, zábav a muziky,ale tiež gazdovia viac pokukávajú lúky a lesy, kedy budú môcť vyhnať dobytok,ovce na pašu. Okolie potokov plné žltej podbeľom v kvete, ale aj stráne fialovým šafránom i bielej bleduľou jarnou, ale tiež žltými fľakmi Peter kľúča, ako sa ľudovo hovorí prvosienke jarnej.
Hneď prvú nedeľu po omši bolo pekárke jasné prečo mal farár smutné oči, bola to obrovská rodinná tragédia, ktorá postihla kňaza Ondreja a o to viac, že ako vyrozumela z toho, čo muž doniesol na druhý deň zo sedenia zástupcov národného výboru obce, ako komunisti pomenovali obecné zastupiteľstvo, vraj boli ako iné mŕtvoly vyhodené z dobytčiaka niekde vedľa trate a nevie sa, či vôbec boli pochovaní alebo iba tak ponechaní napospas divej zveri. Ako k tejto smutnej záležitosti kolačárkin muž dodal:" A takáto háveď teraz riadi našu republiku a na pomoc si dokonca pozývajú z Moskvy poradcov a určite takých, ako boli tí z NKVD, čo povraždili rodinu pána farára." Tí všetko zveličuješ, nedalo nereagovať kolačárke, to máš všetko z toho tvojho ponocovania pri rádiu a počúvania tých, čo odtiaľ zutekali za lepším životom. " Čuš ! Ty sa staraj o varešku a kuchyňu. Politike vôbec nerozumieš, a iba toľko ti poviem, že tretia svetová vojna je na spadnutie. " Vy chlapi, len by ste bojovali, a keď prišiel Nemec do dediny všetci ste pustili do gatí. Gazda pleskol dverami a šomrajúc sa pobral do dielne, kde mal rozrobené krosná a nejaké vozové kolesá a schovanú fľaštičku slivovičky, z ktorej si hneď nalial jedno hampuliatko a hupol do seba. Ešte chvíľku šomral, akože : Figu borovú ty rozumieš prečo sme Nemcov hostili, však ty nevieš ani čo je NKVD,čo NKVD, ty nevieš akí neznabohovia sú tí komunisti, čo teraz vládnu, čo hovorím neznabohovia, ty ani nevieš, čo je komunizmus. Ty vôbec ničomu nerozumieš, i vytiahol hoblík a prácou zabudol, že bola vôbec nejaká zvada.
Rok hospodára na poliach sa ukazoval v celku dobrý, i keď január 1948 bol nadmieru teplý, čo zasa dohnal február s mrazmi cez -25 stupňov, marec bol teplotne aj zrážkami v normále a apríl , ako vždy, bláznivý a s vetrami, i s dažďom i so snehom, ale toto bol ten rok, ktorý má gazda rád a nie ako rok štyridsaťsedem, keď sucho zničilo všetko obilie,a ani zemiakov nebolo bohvie koľko, ešteže tu medzi horami predsa len niečo vody padlo. Máj a jún doprial aj vodou i teplotou, takže boli pekné sená , obilie i zemiaky.
Prvá úroda gazdov boli vždy sená, ktorých zber začal najskôr v doline okolo rieky a za mlynom, potom farské lúky, ktoré mali už viac ako sto rokov v prenájme a postupne viac hore k lesom a nakoniec kosba horských lúk tesne pred žatvou, medzitým zakvitli zemiaky, ktoré sa museli druhýkrát okopať a obhrnúť. Dobytok sa vyháňal na pašu na obecné pasienky, kde ich pásli obecní pastieri, pričom kravička, ktorá sa dojila trikrát denne, tú museli na obed gazdovi dohnať do dvora a poobede znova na pašu. Podobne to bolo aj s ovcami a kozami, keď ovce boli od jari iba v košiaroch. Dedina bola vždy na jar plná gazdovského drobizgu, od kačíc,husí až po jaňatá,teliatka a žriebätá, ktoré sa tmolili okolo konských záprahov a samozrejme špinili, a ak si človek nedával pozor hneď mal zabrýzgane nielen topánky, ale aj pantalóny, i keď nariadenie ešte z čias monarchie: "Každý pred domom svojím si lajná od zvierat domácich uprace, inak bude šikovaný pred úrad richtára.. " sa v podstate dodržiavalo, ale stalo sa, že práve obecné priestranstva patriace teraz už národnému výboru neboli obriadené a tak staré :"Pod lampou býva tma ! " tentokrát platilo stopercentne .
Okolité bane a fabriky robili naplno , o robotu nebola núdza, i keď mnohí majitelia novému režimu neverili, veď aj v Rusku prešlo všetko súkromné vlastníctvo pod kontrolu štátu a potom nastala bieda,hladomor,duchovný úpadok. Prijatím novej Československej Ústavy práve v deň tretieho výročia vstupu Červenej armády do Prahy bolo zo strany komunistického režimu nielen symbolické, ale aj dané najavo politické smerovanie ČSR, keď štát je v Ústave charakterizovaný, ako ľudovodemokratický s cieľom ,čo najskôr dosiahnuť, vybudovať socializmus ."Čo v Prahe , kašlať na nich, čo oni vedia v Prahe, čo my potrebujeme. Vraj budovať socializmus a lepšiu budúcnosť, všetci , ako sme tu ..." myslené v krčme,keď Mižo mal pod čapicou trocha viac, ako znesie,čo on nikdy bohvie koľko nezniesol,a keď bol v Hlinkovej garde a potom u partizánov,tak vždy pred bojovou akciou dostal každý deci domácej pálenky, až na Miža, vraj škoda by bolo munície " ... máme budúcnosť tu " a ako bol vysoký, teda bez centimetra dva metre, dvihol ruky hore až si oškrel hánky o drevenú hradu.. " toto je náš socializmus a aj naša budúcnosť. Tí z Prahy, a je to jedno, či sú komunisti,socialisti nám naše polia obrobiť neprídu a ani do našich baní s krompáčmi nepôjdu. Politika bola a vždy ostane pánskym huncútstvom. " A tak bolo povedané všetko. Voľby do Národného zhromaždenia konané tiež v máji boli fraškou, keď kandidáti vystupovali iba v jednotnej teda jedinej kandidátke Národného frontu a na Slovensku najsilnejšia politická strana, Demokratická strana bola zdiskreditovaná ,jej predstavitelia obvinení z kolaborácie so západom a buržoáziou, stranu zakázali a vytvorili akúsi odnož strany alebo pobočku KSS s názvom Strana slovenskej obrody. Tí ktorí nesúhlasili so spoločnou alebo jednotnou kandidátkou mali možnosť vhodiť do urny čistý volebný lístok. "Teda fakt je to fraška, " ako chlapi hodnotili nielen v krčme, ale aj na obecnom úrade, i keď tam sedeli už iba komunisti, ale iba tí ktorí sa obetovali pre obec. Kňaz Ondrej tento politický vývoj už verejne hodnotil veľmi opatrne a iba pred svojimi najbližšími, keď bol upozornený biskupom,že okrem jeho osoby je aj mnoho ďalších kňazov v diecéze vrátane Ondreja , v merku Štátnej bezpečnosti, ktorá vraj už je politicky priamo riadená Ruskými agentami a toto ,čo sa momentálne deje je iba tichom pred búrkou, pretože USA a západ odmietli Československé voľby , ako nedemokratické a pod taktovkou Sovietskeho zväzu a nemienia hospodársky takýmto štátom v žiadnom prípade pomáhať. Ideologický boj zo strany komunistov z Prahy a Bratislavy bol iba v začiatkoch, ale vytypované obete, ako bola aj Demokratická strana s celým jej vedením boli z nielen z politiky i z bežného života tvrdo odstránení, pričom predseda strany a zároveň predseda Slovenskej národnej rady Jozef Lettrich ešte koncom zimy ušiel pred štátnou bezpečnosťou do Rakúska.Jediná politická sila, ktorá ako tak mohla konkurovať vtedy už za obrovskej podpory aj z Českej strany, slovenskej vetvy KSČ, bola v priebehu pár mesiacov zlikvidovaná, predstavitelia DS buď emigrovali alebo boli obvinení z protištátnej činnosti a skončili buď Na Boroch,Leopoldove alebo v Jáchymove, ako neskoršie aj mnoho katolíckych kňazov, rehoľníkov.
Ako pred i, tak aj po voľbách bolo Ondrejovi jasné, že celé toto obrovské komunistické teátro s vtedy veľkou mediálnou kampaňou, už pri rozložení Demokratov, kde bolo aj veľké a jediné ,ako také zastúpenie Slovenskej cirkvi , je namierené práve proti duchovným,či katolíkom, či evanjelikom , ale najmä proti Vatikánu a pápežovi, ako možnej najväčšej prekážke ovládnuť katolícke Slovensko aj ideologicky.
Ľudia si toto ani v podstate neuvedomovali, veď čo : Omše sú , spovede sa vykonávajú, sviatky sa svätia, deti krstia a manželstva sobášia. Modliť sa im zatiaľ nikto nezakazuje, ofery fungujú, cirkevné spolky tiež. Akurát, čo si v priebehu roku 1948 ľudia všimli, niektorí komunisti prestali chodiť na omše, čo znamenalo štipľavé poznámky ich manželkám, ako neskôr vysvitlo bolo to kvôli pripraveným funkciám v blízkom okresnom mestečku na Okresnom národnom výbore a v orgánoch KSS, čo znamenalo povýšenie a teda aj možná pomoc dedine.
Ešte pred letom podal demisiu prezident republiky Edvard Beneš,už iba jediná prekážka komunistov k celkovej politickej moci, v priebehu niekoľkých dni sa Gottwald stáva prezidentom a Antonín Zápotocký predsedom vlády a štát ovládol proletariát formou diktatúry za výdatnej pomoci bolševíckych poradcov z Moskvy.
Krčma našťastie ostala krčmou a kolbišťom nielen politických názorov, ale aj posmeškov, keď nového predsedu vlády Zápotockého vraj príjmu do svojho klubu opilcov, ktorý im môže aj vyhrávať na harmonike, pretože viacerí v dedine ho poznali ako večne ožratého harmonikára.
Rok plný nielen politických zmien, ale aj plných sýpok,pivníc s veľmi dobrou úrodou zemiakov,novými prírastkami v maštaliach,plnými senníkmi, aj ovocia sa urodilo,takže aj pálenice fungovali naplno. Gazdovia boli spokojní, i keď kontingenty boli veľmi tvrdé a pri nesplnení stanovených kvót boli tvrdé postihy včítane trestnoprávnych.
Obyčajne týždeň pred adventom začali v obci zakáľačky , tak aby sa stihli zaúdiť a vyzrieť nielen klobásky, ale i karé, slanina,šoudra. Toto bolo jedno z najkrajších ročných období, čas adventu,čas Narodenia Spasiteľa , čas Vianoc.

/ Z poznámok ... na pokračovanie . /

  • 0



Náhodný obrázok z albumov

Pahýľ ostal...z konára nový strom.

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii