Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

/XIII.Vianočná - 3./ Svätá Mária Matka Božia nikdy nebolo počuť,

Napísal: Jozef50205 , 27 december 2008 · 182 Zobrazení

aby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba o príhovor žiadal a ja tou to dôverou naplnený k tebe prichádzam.....

Polnočná omša ako vždy: Plný kostol do prasknutia, mnohí v ľudových krojoch, dychová hudba v baníckych uniformách, tí ktorí sa nezmestili do chrámu podupkávali vonku v mraze a snehu, ale toto vôbec nikomu nevadilo, ako by aj mohlo Narodenie Pána , takýto veľký Sviatok a nesláviť ho polnočnou, to by si nik neodpustil. Až vybičovaná slávnostná predvianočná atmosféra umocnená polnočnou omšou, keď každý s každým si podá ruky, popraje šťastné Vianoce,vyobjíma sa, mladí odpaľujú z kopcov petardy a ohňostroje,zvony vyzváňajú,mráz štípe líca,sneh vŕzga pod topánkam..., to je vždy iba raz v roku a navždy vryté do pamäti.
Po Štedrej večeri dedina akoby švihnutím zázračného prútika ožila nielen pohybom, ale najmä spevmi kolied po rodinách, ako je to v tomto kraji zvykom od pradávna, keď sa blízkym chodieva po Štedrej večeri spievať pod okná vianočné pesničky v nárečí tejto obce.
Aj gréckokatolíckemu farárovi pod oknami postáli,už skoro mládenci, a zanôtili. Boli to tí, ktorých si pred viac ako týždňom vybral sám , ako koledníkov, ktorí ho budú sprevádzať pri vysväcovaní príbytkov farnikov, ako tu bolo zvykom na Troch kráľov. Chlapci zaspievali zo tri pesničky a kňaz ich pozval na faru, kde zotrvali iba chvíľku, keď farár ich chválil za peknú nôtu a farárka ponúkala koláčmi. Mali pred sebou ešte dobrú štreku ,na horný koniec richtárovi a riaditeľovi školy na opačnej strane dediny. No a potom na polnočnú.
Kapelmajster zahral na krídlovke Tichú noc, kostolné zvony zvonili o stošesť a ľudia si navzájom priali krásne sviatky,zdravie,lásku,šťastie a Božieho požehnania. Aj keď boli nejaké malé, či už rodinné,susedské spory v týchto sviatočných momentoch boli preč,boli zabudnuté,boli jednoducho minulosťou.
Mladí po advente sa opätovne tešili na zábavy,muziku, ktorá vždy začínala na druhý deň Vianoc Svätoštefánskou zábavou a neodmysliteľne rozlúčkou so starým a vítanim Nového roku taktiež muzikou, kde nechýbala dychová kapela, ale ani cigánska hudba a harmonika.
Ondrejova rodina dostala od farníkov mnoho darov, ktoré potešili nielen gazdinú, dievčence, ale aj jeho samého. Boli to vyšívané obrusy,háčkované záclony,uštrikované vlnené veci na oblečenie včítane šálov,rukavíc, posteľné prádlo,olejový obraz s motívom Ježiša a Márie,sánky pre deti,jaseňové lyže aj s viazaním a palicami,korčule a mnoho praktických vecí do veľkej farárovej rodiny . Gazdovia darovali taktiež údené mäsá,slaninu,klobásy,čerstvý " šmalec ," takže komora na fare rozvoniavala na diaľku. Ľudia z dediny i keď neboli majetní vedeli oceniť dobrotu človeka, ktorý bol ich duchovným pastierom, priamym človekom,ktorý vždy vedel nájsť odpoveď nielen slovom na ich koľkokrát bôľ, vedel potešiť a uistiť,poradiť aj pomôcť a takého farára si veľmi vážili,mali ho radi a dávali to aj patrične najavo.
Po skončení polnočnej sa Ondrej ešte na chvíľu stretol s predstaviteľmi obce,riaditeľom školy popriali si veselé Vianoce a radosť narodenia Ježiška, prehodili zopár slov, kňaz poďakoval za štedré dary od farníkov.
Polnočnou začalo Vianočné obdobie, a Štedrý deň je akousi predprípravou veľkej a dôležitej udalosti Kresťanov i tou je príchod Spasiteľa na tento náš svet, ako dar Všemohúceho večného Boha ľudskému pokoleniu a tým opätovnému previazaniu sa s človekom po vyhnaní Adama a Evy z raja.
Viera v tomto kraji bola vždy základom samotného bytia a súčasťou života a trvalo to stáročia. Už samotným príchodom
niekedy koncom trinásteho storočia do tejto oblasti Slovenska na pozvanie kráľov Uhorska si so sebou doniesli svoju vieru v tradícii východného obradu Cyrila a Metoda. Kraj v ktorom sa usadili bol vyľudnení, ale žili tu už malé kolónie Sasov, ako vtedy volali Nemcov,ktorí sem prišli na pozvanie kráľa Belo IV. Zopár rodín ktoré sa tu usadili aj so svojím kňazom sa venovali hlavne prácam v lesoch,pálením dreveného uhlia pre blízke hámre, pece, kde sa tavili rudy v železo, meď, striebro, i zároveň sa zaúčali baníckemu remeslu, chovali dobytok, ovce a roľníčili. Od svojich susedov sa priučili mnohým iným remeslám alebo si ich zdokonalili. Od vekov boli pracovití a zbožní, milovali slobodu a žili vždy slobodne, ako skoro všetci " hostia " ktorých pozvali králi Uhorska. I cez mnohé úskalia, ktorými museli stáročiami prejsť nikdy nezapreli svoju vieru , svoju cirkev a ostali im verní až doposiaľ.
Rok 1948 sa chýlil k svojmu záveru. Bol to rok úrodný a gazdovia si ho pochvaľovali, ďakovali Bohu, že sa nezopakoval rok 1947, ktorý svojím suchom a následnou neúrodou sa nadlho zapísal, ako neprajný a zlý. Málokto tušil, že nástupom bolševíkov k moci sa chystajú obrovské zmeny v ich vlastníctve najmä pôdy,lesov a to čo stáročia zveľaďovali ich rodiny sa čochvíľa budú musieť vzdať,že im to bude ukradnuté,násilne vzaté. Kňaz Ondrej to tušil, pretože presne takýto postup bol aj na východe, keď všetko znárodnili,sedliaka, ktorý živil nielen seba, ale aj mestá vyhlásili za nepriateľa štátu, vzali mu pôdu, založili kolchozy a tam všetko krachovalo a nastala bieda i hlad. Mnohokrát toto so svojimi najbližšími priateľmi preberali a najnovšie správy o pripravovaných zmenách mali aj od tých, ktorí boli už v tých časoch aj na vyšších miestach v komunistickej strane. I tak deň po Štefanovi druhom sviatku Vianoc v neskorých večerných hodinách niekto zaklopal na faru, čo nebolo neobvyklé hlavne ak sa niekomu priťažilo. " Pochválený buď Ježiš Kristus ô sa ozvalo z pod zababušenej postavy s baranicou hlboko v čele. "Prejdi ďalej " spoznajúc v postave Juska z pod Strednej hory, ktorý ako jeden z niekoľkých bývalých partizánov vstúpil nedobrovoľne do strany a dokonca už mal isť i na kraj do nejakej dôležitej funkcie, čo mu veľmi nevyhovovalo, predsa mal aj aké také hospodárstvo i dobrú robotu vo fabrike a hlavne nechcel od rodiny, bo funkcionárčenie zaberalo veľa času, dokonca aj do školy ho verbujú, a on nie je bohvieaký na štúdium. Strojom, výkresom tomu rozumie, ale pchať do hlavy nejakú teóriu,históriu,jazyky,Leninové a Marxové učenia, tak to teda nie, to mu nič nehovorí. I toto presne povedal okresnému tajomníkovi, načo on: Jusku počúvaj nemusíš tomu rozumieť, čo si myslíš, že ja tomu rozumiem? Len sa tvár, že rozumieš a je. Strana ťa podrží. Však premýšľaj. Kto má všetku moc v rukách? No predsa my, robotnícka trieda a komunistická strana. Ako povieme, tak bude a s nikým sa nebudeme párať. No hej tajomník, ale ja som aj veriaci a to nejde nejako dokopy. Pozri s tým sa budeš musieť čo najskôr vysporiadať medzitým sa aj my vysporiadame so všetkými tými farármi a prisluhovačmi Vatikánu, a ver bude to veľmi skoro. No ty zatiaľ len naďalej chodievaj do kostola, nestráň sa cirkevných vecí a všetko podozrivé budeš hlásiť Štátnej bezpečnosti. Takto už máme v merku všetkých katolíckych kňazov v okrese, čo v okrese, na celom Slovensku. A to si ako predstavuješ, že budem farárovi potajomky na faru chodievať alebo za spovedelnicu a potajomky počúvať? Toto už Juska dopálilo, tak on má robiť špinavého udavača. Ale ovládol sa a nepokračoval. Ja ti nehovorím, že ho máš špehovať v spovedelnici, i keď bolo by to zaujímavé... I zarehnil sa. Keď bude mať nejaké cudzie návštevy, dostane nejakú poštu, preriekne sa voči štátu a strane,bude niekoho navádzať na zlé, a tak, však ty si dosť inteligentný, aby si niečo vymyslel, a poviem ti budú ti za to aj platiť len musíš u náčelníka podpísať taký kus papierika. Ty, počúvaj tajomník, však ja nie som Judáš. No dobre, dobre vedel som, že za to nebudeš pýtať peniaze, tak ako sa na správneho straníka patrí. Ešte teraz sa vyber za náčelníkom bezpečnosti, si tam očakávaný.
Kňaz pozval Juska ďalej do kuchyne. " Otče duchovný toto čo vám poviem sa nikto nesmie dozvedieť a bude to iba medzi nami, ani manželke to nesmiete povedať. " A vylíčil od slova k slovu kňazovi Ondrejovi celý rozhovor s tajomníkom strany a spoluprácu so štátnou bezpečnosťou pri sledovaní jeho osoby. Farár ostal v pomykove, i keď biskup v jednom rozhovore mu naznačoval, že kňazov ich cirkvi sledujú a že postupom času prídu aj provokateri ,platení agenti, a že musí si uvážiť komu dôverovať, ale toto nebol ten prípad. " Viem od viacerých kňazov, že na nich boli nasadení špehovia len u nás v našej farnosti som nevedel, kto to je, ale nepredpokladal som, že mi príde túto patáliu oznámiť sám osobne. Nerobím nič zlého, iba to, čo robili generácie kňazov predo mnou :Kážem slovo Božie, a to je všetko, a budem ho kázať i keď to zakážu. " Jusko sa pomrvil na stoličke a odmeraná Ondrejova reč ho zaskočila a kňaz mu evidentne nedôveroval a najskôr ho považoval za provokatéra. " Otče, vy my nedôverujete, veď nemohli ste zabudnúť, ako to bolo. Ja som nikdy neuvažoval, že pôjdem do strany. Vy my musíte veriť, že je to tak a nikdy by som svoju cirkev nezradil a tobôž nie kňaza.To by bol celý môj rod prekliati, ak by k tomu prišlo, a verte k tomu nepríde, teda z mojej strany určite nie. I zdvihol sa zo stoličky na odchod. " Počkaj ! Verím ti.. " a farár podal ruku hosťovi. " Dávaj si na seba pozor a buď obozretný a nezabúdaj: Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi viť ! " Ondrej silno stisol farárovú dlaň: " Ďakujem otče, mne môžte veriť až do konca môjho života, ja vás určite nesklamem. " " Aj ja ďakujem a nech Pán sprevádza tvoje kroky a nech spolu so svojou Matkou ťa vždy ochraňujú. " A kňaz dal na rozlúčenie Juskovi na čelo znamenie kríža. " Otče prosím vás nezažíhajte svetlo na dvore, nie je potrebné, aby má niekto uvidel. "
Prvé Vianoce po komunistickom prevrate sa blížili k svojmu záveru, zatiaľ boli ako tak slobodné, bez prenasledovania, perzekúcii, ale agenti z Moskvy, ako poradcovia nového režimu nezaháľali a život cirkvi a silné korene katolicizmu boli tŕňom v oku, ktorý mienili čo najskôr odstrániť .

  • 0



Náhodný obrázok z albumov

obloha 30.X.2008

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii