Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

Cigáni.

Napísal: Jozef50205 , 07 január 2009 · 310 Zobrazení

Hľadám slovo, ako začať, aby som hneď prvou vetou niečo nepokazil a nebol opečiatkovaný rasistom. Ale toto asi bude dobré: V dedine, kde som žil do mojich osemnástich existovala komunita cigánov, chcem zdôrazniť veľmi kultivovaná so snahou dosiahnuť to isté,čo ostatní v obci. Ale ako starí ľudia hovorili:"Cigáň je len cigán, " i nestalo sa doposiaľ, aby v rámci obce a kolónie vznikol miešaný manželský zväzok alebo iba tak, nadivoko, a keď sa aj objavil nebol z obce a obyčajne sa táto nová rodina z cigánskej kolónie a dediny vysťahovala. Kolónia existuje doposiaľ a je doslovným vzorom pre iných tzv.neprispôsobivých a nielen Cigánov.Pekné obydlia, síce viac deti,ako inde,ale to bolo vždy znakom tejto komunity,pri každom dome minimálne jedno osobné auto.Väčšina z nich pracuje v zahraničí, málokto berie sociálku alebo pracuje na aktivačných prácach. Mnohí muzicurujú a sú žiadaní v celej Európe. Ale už dosť chváli. Na základnej škole bolo najväčším trestom sedieť v lavici s cigánom. Bola to najväčšia potupa a málokto sa s tým doma pochválil, ale ak sa rodičia o tom dozvedeli učiteľský zbor s riaditeľom mali pohotovosť, no aj napriek tomu tieto tresty pokračovali. Mal som tu možnosť byť takto potrestaný a dokonca na celé vyučovanie, a poviem vám vydržal som jednu hodinu a cez prestávku som si zbalil tašku a opustil školu. Doma som povedal, že má bolí brucho. To isté som na druhý deň tvrdil triednej učiteľke, ktorá má opäť posadila do poslednej lavice s cigánom, ktorý mal už pätnásť rokov a bol stále v šiestej triede.Po hodine som znova zbalil tašku a zadným vchodom , aby ma nezbadal školník som ušiel zo školy. Doma som povedal, že ma bolí brucho a mám hnačku, no ráno som bol v poriadku. Triedna má už očakávala na hlavnom vchode. Môjmu, že má bolelo brucho, mi neverila a na prvej hodine má opäť posadila do lavice s cigánom, pričom ostala v triede. Ja som už nečakal na koniec hodiny a ešte počas hodiny som sa prihlásil a oznámil , že mi je veľmi zle a budem asi zvracať, pričom triedna učiteľka ako policajt v sukni namiesto vyučujúceho odpovedala: Simuluješ a nič ti není.Ostaneš tam, kde si ! Načo som povedal,že je mi zle a nech príde učiteľka k mojej lavici, aký je tu smrad,že aj jej bude z toho zle. Dotyčný spolužiak pochádzal z rodiny, ktorá si nie veľmi dala zaležať na základných hygienických návykoch a už vôbec nie na nejakom praní prádla,oblečenia a pri jeho výške a obezite to bol poriadny puch. Učiteľka mi vynadala do drzých a oznámila,že navrhne zníženie známky zo správania. Načo som vzal tašku a mal snahu opustiť triedu, ale triedna sa postavila do dverí a kričala:Nedovolím, nedovolím, ale nemala šancu. Doma som povedal, že mi bolo zle a na zvracanie. No tento neúprosný boj medzi učiteľkou a žiakom, ktorý trval už tretí deň sa rozniesol po dedine, takže večer o tom vedela aj moja celá a veľká rodina. Môžte hádať,ako dopadol nerovný boj žiačika s učiteľkou. V priebehu niekoľkých dní tento trest, ktorý bol z našej strany považovaný za naj potupu bol zakázaný a akože aj nikdy predtým neexistoval,nič také sa neudialo a pani učiteľka sa musela ospravedlniť rodičom. Že som tvrdil: Cigán smrdí, bolo pravdou,ktorú si overil i sam riaditeľ,pretože aj za toto som mal dostať trojku z chovania, vraj ako urážka inej rasy a zároveň to malo byť zapísané v mojom kádrovom posudku v žiadosti na strednú školu. Po tomto sa už nikdy nestalo, aby sa takéto tresty na základnej škole udeľovali.
Už na tejto scénke z môjho života jasne vidieť moment: Učiteľ trestá žiaka tým, že ide sedieť s inou rasou, teda Cigánom.Pripomínam, že somárske lavice boli zrušené, ak sa nemýlim v 1965 a tie my, a vtedy, by sme brali viac, ako mnou opísaný trest.
Asi v takomto duchu sme boli vychovávaní, nie k nenávisti, ani namyslenosti,ale odstupu ,ktorý bol všade prítomný, kde boli oni,Cigáni, a bolo jedno,či to bol vzdelaný a s funkciou,vždy to bol iba... ako hovorili starí ľudia. To čo opisujem, trvá doposiaľ ,stále bez nenávisti,bez namyslenosti, ale vždy s odstupom, pretože sú iní. A tu niekde na chvíľku postojím a budem hovoriť , čo vlastne znamená to iní.
Začnem opäť príbehom a je to môj príbeh,kde by som chcel prakticky vysvetliť to INÍ. Po skončení štúdii a vojenskej prezenčnej služby už s trojmesačnou praxou som nastúpil, ako správca jednej z mnohých fariem na severe Spiša.Tešil som sa na prácu, ktorú som vždy mal rád už z domu,keď ešte aj vtedy sme hospodárili na pôde a chovali hospodárske zvieratá.Vedel som už z praxe počas štúdii, že v tomto rezorte, v tejto časti Slovenska , hlavne pri prácach bez potrebného vzdelania sú zaradení Cigáni. Nemal som z toho obavy, nebolo prečo strachovať sa, veď som vyrastal v podobnej obci len niečo južnejšie a mentalitu týchto spoluobčanov som veľmi dobre poznal. Zhruba jedna tretina zamestnancov boli Cigáni a skoro všetci pracovali v chove hospodárskych zvierat, ako krmiči a pastieri . S každým jedným pracovníkom som sa počas prvého dňa zvítal,predstavil a na prvom rannom rozdelení prác som celému osadenstvu,ktoré vtedy čítalo asi 80 ľudí povedal svoje predstavy, ako sa bude pracovať,hospodáriť,odmeňovať. Viacerí počas môjho krátkeho príhovoru mali blažení úsmev na tvári, ktorému som porozumel až o niekoľko dní. Vtedy som bol veľmi mladý, nemal som ešte ani dvadsaťpäť, ale život ma už dávno predtým naučil: Nič si neidealizuj ! Že som musel u mojich podriadených prejsť bežnými skúškami znalosti vtedajšej techniky,od hydrauliky až po motory, podkúvanie koňa a žrebänie kobyly, pôrody kráv a jalovíc,výklop maternice po pôrode, ale i ukončenie trápenia zvierat, ktorým nebolo pomoci, hlboká orba,kosba viacročných krmovín,senážovanie, kde ste sušinu robili iba odhadom a hmota sa uskladňovala v harvestoroch, kto to pozná vie o čom hovorím, bolo všetko veľké nič, dokonca aj zber zemiakov a denne stopäťdesiat brigádnikov nebolo nič,oproti tomu ,ako zvládnuť našich spoluobčanov z blízkej kolónie z ktorej aj niekoľkí pracovali na farme.
Nebolo dňa,aby som nemusel riešiť malicherné záležitosti ohľadom blízkej kolónie, ktorá rokmi si z blízkej farmy urobila akýsi shop všetkého, čo nebolo priklincované minimálne dvojstovkou klincom. Hneď prvý týždeň som obnovil oplotenie strhnuté na viacerých miestach a zaradil denného strážnika s vlčiakom. Podobne som vystrojil aj nočného strážnika s tým, ak prichytí zlodejov dostane mimoriadne odmeny a prvý mesiac som tam aj spával, i keď môj dom bol vzdialený iba tristo metrov od farmy. Krádeže klesli na minimum,ale Cigáni sa s tým nezmierili a zamerali sa hlavne na dedinu a okolité lesy. No bolo by to pre mňa veľmi ideálne, ak by to tak ostalo. Po niekoľkých týždňoch utiahnutia ventilu bohatého zdroja bolo oplotenie na viacerých miestach porušené a nočný strážnik aj so svojím chlpatým sprievodcom mali kopec roboty a mnohí spoluobčania z kolónie museli navštíviť lekársku pohotovosť a dať si zašiť svoje zadky,stehná a dokonca aj jeden prípad skončil na nemocničnom lôžku s veľkou jazvou na tvári a s prehrýznutým ramenom. Cigáni z počiatku vyhrážali strážnikovi a sľubovali pomstu,načo som opäť častejšie chodil na nočné obhliadky,čo uberalo z mojich síl, ale musel som tak konať, aby mi nočná varta nezdupkala a poradil som nech sa nejako vyzbrojí,čo aj urobil a na dlhú a silnú bakuľu si nasadil dlhý kovový hrot,ktorý mu ukul môj kováč. Každé ráno sa na farme zadeľovala práca traktoristom,opravárom, v živočíšnej výrobe, kde boli prítomní i tí z kolónie. Keď sa zdalo,že vlčiak bude naďalej trhať zadky a hrozby strážnikovi naberajú vážne nebezpečenstvo som si zavolal do kancelárie niekoľkých cigánov,ktorých som zamestnával a poprosil o pomoc stým, aby vajdovi oznámili,že ak ešte niečo z majera zmizne budem nútený zavolať bezpečnosť a niekto pôjde do basy.Oni nato sa iba zarehnili a že vraj tam už mnohí boli a nesťažovali sa . Predpokladal som,že týmto smerom nepochodím,tak som vyskúšal niečo,čo už nikdy som nebol nútený urobiť: Pred očami prítomných z kolónie som otvoril moju železnú skriňu, kde boli dve brokovnice, a pri mojom vtedajšom záujme o zbrane i jeden kalaschnikov so sklopnou pažbou, ktorý som mal iba zapožičaný, čo vtedy nebol až taký problém, ak ste mali priateľov, či v ľudových milíciách alebo civilnej obrane. Mimo iné som mal povolenie na držbu strelnej zbrane nielen, ako poľovník, ale aj ako riadiaci pracovník s možnosťou vlastniť dlhú i krátku guľovú zbraň, samozrejme, že vtedy ste samopal nemohli vlastniť. Cigánom som zaklamal,že mám dohodu s verejnou bezpečnosťou,pretože škody podniku presiahli viac ako sto tisíc korún, v prípade krádeži, ak prichytíme zlodeja a ten sa nevzdá budú môžem použiť i strelné zbrane. Toto zabralo na plnej čiare a od tohto momentu,až na jeden a veľmi vážny prípad som nemal problémy s cigánmi.Vedeli,že to myslím vážne. Pri mojom nástupe na nové miesto som vedel,že budem spravovať veľkú farmu, kde budú zamestnaní aj naši spoluobčania a hneď prvý deň má riaditeľ informoval,že najväčším problémom je obrovská fluktuácia a absencie. A neviem či si niekto vie predstaviť,čo to dajme tomu v chove zvierat znamená, ak vám ráno o pol štvrtej nepríde zamestnanec do práce a zvieratá sú nastavené na tento čas a chcú svoje krmivo a vy ako správca,keď živočichár si nevie rady vás ráno o štvrtej zobudí buchotom na dvere,okno a vy musíte nájsť niekoho do práce. Skoro nikdy sa nestalo, aby ma moji živočichári a iní riadiaci pracovníci museli budiť skoro ráno kvôli " bielym " vždy to bolo rovnaké,vždy to malo ten istý scenár.Zootechnik mi povedal kto je absentérom a pretože pri podpise zmluvy si veľmi rozumne všetci moji vedúci podriadení dali podmienku,že v prípade absencii a nedochvíľnosti do práce spoluobčanov z kolónie nebudú musieť tam chodiť na pohovory a presvedčovanie, takže táto úloha ostala iba na mňa, pretože ako správca som si túto skutočnosť v mojej zmluve nemohol uplatniť, čo aj bolo finančne ohodnotené až 400 korunami československými mesačne. Do kolónie v nočných hodinách som nikdy nešiel bez brokovnice a niekedy som si brával aj krátku guľovú, len tak pre istotu. Túlavých psov bolo v okolí habadej, ale v cigánskej kolónii ich bolo, no všelijakých a väčšina pouličná zmeska, ale bolo tam aj niekoľko pastierskych psov a kopovy, i tie boli najhoršie. Našťastie nikdy som nemusel zastreliť ani jedného, i keď výstrely na zastrašenie boli koľkokrát nutné. U mojich tmavších zamestnancov bolo normálne,keď bola výplata,záloha,svadba,krštenie,kar,narodeniny,meniny a iné sviatky od výmyslu sveta, že si ľúbili nielen prispať,ale koľkokrát i týždeň neprísť do práce, i po urgentnej návšteve v ranných hodinách nasľubovali:Však už idem, a prevalí sa na druhý bok a kašle nato. Postupne mojimi návštevami som spoznal celú "perepuť "
v kolónii,včítane psov a aj podľa mien,priezvisk bolo možno päť alebo šesť a z toho sa vyznať,no , mal som taký dojem,že ani oni sami sa nevyznali. Už oo niekoľkých dňoch som si dal zistiť v kolónii mená,dátumy narodenia a sledoval som cestou môjho akéhosi prostredníka, cigána, ktorý bol úplne z iného rangu,ako tí v kolónii,po návrate z výkonu trestu pred troma rokmi, sedel za zabitie nožom,si doniesol z basy nejaké peniaze,oženil sa,zobral mladomanželskú pôžičku,kúpil pozemok v dedine a ako prvý cigán si postavil pekný barák na novej ulici. Dal som mu dôveru a urobil z neho čatára, akéhosi vedúceho smeny s fixnou mesačnou odmenou. Až od tohto človeka som sa dozvedel, ako brnkať cigánovi na strunu, načo je citlivý,čo ho dokáže povzbudiť,uraziť,uraziť až do krvi,navodiť,i nabudiť, ale s tým, aby som neočakával zázraky , pretože práca pre cigána je to najposlednejšie, načo mu hovorím: A čo potom si ty? Veď ty si opak,čo tu teraz hovoríš. Vedúci, to máte pravdu, ale tak to vyzerá,že moju matku musel sku.... najskôr nejaký gadžo a ja som takýto produkt,ani cigáň,ani gadžo. A fakt , bola to pravda,mal brčkavé vlasy,zelené oči a od rodnej sestry bol o stupeň belší, ale cigáni ho uznávali a báli sa ho,bol najväčším bitkárom nielen v kolónii a udajne na nože sa bil už zo niekoľkokrát. A tak od tohto Cigána som sa dozvedel všetko, čo som potreboval vedieť,keď on už dopredu hovoril, kto ráno prispí, ale príde o hodinu neskôr,koho bude musieť ísť zobudiť, a koho doslovne vystrnadiť aj s niekoľkými po papuli, aby sa mu ráčilo prísť nakŕmiť zvieratá.Takže v priebehu pár týždňov som doriešil aj túto nepríjemnú povinnosť správcu zabezpečiť výrobu bez nejakých väčších nedostatkov. Nechať veliť Cigána Cigánom ,a také jednanie by som si nikdy nedovolil a prakticky sa to ani nedalo, pretože slovo a slovo od tej alebo onej rasy, pre tú alebo onú rasu malo inú hodnotu, bolo brané inak. Sprvoti som mal snahu môjho čatára brzdiť,mal som dojem,že je až príliš tvrdý, ale on iba hodil rukou: "Vedúci pozerajte sa a učte sa ! Cigáň je iný človek,ako vy biely,niekedy potrebuje bič, a o chvíľu pohladkať,niekedy zlé slovo a v zápätí poláskať.Teraz ho hreším: Si lajdák ! A o dve hodiny mu v krčme zaplatím pol deci borovičky a jeho deťom dám cukríky, i o dva dni požičiam peniaze. Aj my,ako vy máme medzi sebou kastovníctvo a oveľa väčšie a tvrdšie.Ak vy udeľujete pokuty za neplnenie si pracovných povinnosti v jednom režime bez obzretia, či je to ten alebo ten, mali by ste byť uvážlivejší, trpezlivejší , a namiesto jednej ústnej vytky, udeliť dve,tri a až potom siahať na odmeňovanie. Ak si získate srdce Cigáňa verte pán správca ono vás nikdy nesklame a vy pán správca nemáte k tomu ďaleko. A poviem vám prečo: Získali ste si za veľmi krátku dobu rešpekt,ako u bielych,tak aj u nás,i keď vy možno máte na to iný názor. Biely vás rešpektujú sto percentne, ale to isté bolo i u predchádzajúceho správcu, nás si nezískal lebo Cigáň u neho nebol nič, ale vy ste od začiatku ukázali,že robote rozumiete a chcete porozumieť aj ľuďom, no taktiež veľkú tvrdohlavosť dosiahnuť to, čo ste si zaumienili a nič vás v tomto neodrádza. A verte alebo neverte,toto si Cigáň cení,i keď to pocíti na svojej vlastnej koži.Máte od zamestnanca odstup,tak to má byť,ale dokážete byť spravodlivým s tým,že sa nedáte podviesť. Nemáte rád faloš, ale i v tomto rozlišujete faloš podlizávanim a faloš za chrbtom .Podlizávakov ignorujete a zachrbtovým to dáte najavo zoči voči. Ešte keď spoznáte cigánsku dušu, ktorá v žiadnom prípade nie je stvorená na nejakú vami danú fyzickú prácu s vidlami,lopatou,fúrikom,sekerou, to je iba nevyhnutnosť prežiť,nezomrieť od hladu. Cigáň nikdy nelipol na pocite vlastníctva určitých predmetov, ktoré dajme tomu sú pre vás bielych niekedy až životne dôležité, ale dajme tomu rodina,deti,tanec,spev,hudobný nástroj určite nie u každého Cigáňa rovnako bol a je veľmi dôležitý. Najhoršie pre našu rasu je to,že ani vzdelanie nepovažujú za potrebné a preto som sa rozhodol odísť z kolónie a žiť inak,aby na moje deti nebol tento zlý vplyv nepotrebnosti vzdelania. A pán správca poviem vám, neľutujem, i keď u nás na ulici budem vždy iba Cigáňom, čo je aj pravda, a nato sa nemôžem urážať lebo ja som hrdý, že som Cigáň. " Dalo by sa povedať,pár slov. Nie, nebolo to iba pár slov a hlavne už som nebral do úvahy, čo hovoria starí ľudia:Cigáň je len cigán, a pretože som s tými ľuďmi musel robiť,vtedy bola taká doba,tak som ich sledoval, ale nie žeby ako Česi hovoria šmíroval , ale pozoroval pri práci,pri rozhovoroch,hádkach,aj bitkách a pitkách,pri svadbe,v kostole,na krštení a aj pohrebe. A skutočne, sú iní, i keď pracantov som z nich nikdy neurobil,ale naučili ma, že žiť sa dá i s minimom,baviť i pri jednej fľaši borovičky a trojstrunovej gitare,ak im vyložíš iba kúsok svojho srdca,oni ti ho dajú celé,ak im v hocičom pomôžeš, i keď je to iba zanedbateľná maličkosť, zapamätajú si to na furt, ale aj opačne,ak im ublížiš a podvedieš ich,nikdy ti to neodpustia a nikdy to nezabudnú.

  • 0



ďakujem za slova, nie som spisovateľ a ani nim nebudem, snažím sa iba blogovať a podať týmto spôsobom zopár mojich postrehov zo zivota,až na pokusy politických,ekonomických úvah,niečo z histórie a nejaká tá poézia, ale tie odstavce beriem, je to prehľadnejšie, i keď v každom novom odstavci musíš zmeniť dynamiku .... diky
    • 0
Uff Jozef, prečítal som Tvoj príbeh jedným dychom, pretože je to evidentne prežitá skutočnosť - tým pádom má pre mňa veľkú výpovednú hodnotu. I keď som sa párkrát zasmial pri tých Tvojich manébroch s cigánmi - pomyslel som si, že vojna v Janoviciach šuviks..Zaspomínal som si na cigánov spolužiakov slušní, ale tie svoje prúsery museli mať, keby nie tak zahynú - neboli nebezpeční, mali rešpekt - neviem, kde kedy začali byť takí agresívni, ako počujeme dnes.Tiež práca s ľuďmi a zodpovednosť za atraktívny materiál(phm) veľkých hodnôt, stále neboli peniaze, rôzne improvizácie, pasce, léčky aj prebdené noci sú mi dôverne známe...............................už píšeš scenár Jozefova farma??
    • 0
Pete , ono to má ešte pokračovanie, lepšie povedané zopár konfliktov som neuviedol, to by bolo na dlhšiu notu, ale čo som chcel povedať,povedal som...
    • 0

Náhodný obrázok z albumov

Poľné maky..

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii