Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

Život píše príbehy: Keď sme museli aj trávu počuť rásť.

Napísal: Jozef50205 , 23 august 2009 · 254 Zobrazení

Celou budovou sa ozýval zvuk sirény, krik, hurhajk a do dôstojníckej izby padol lúč svetla z chodby, keď službokanajúci poddôstojník ma prišiel zobudiť: "Je vyhlásený poplach súdruh poručík. " Dobre, ďakujem, už som hore,veď v takom hluku sa už nedá spať. " Vedel som, že počas tejto zimy, rsp.v čase najtuhšej časti zimného obdobia má byť obrovské cvičenie celej 4.armády , keď vojská dislokované v pohraničí majú mať kompletný výjazd včítane ťažkej vojenskej techniky a tankov za podpory letectva. Podľa utajovaných informácii cvičenie malo trvať 10 až 14 dní, keď počas poplachu a výjazdu bude každej jednotke upresnená jej činnosť a kde má prvý deň zaujať svoje postavenie. Ako dôstojník prieskumu v rámci nášho pluku som bol priamo podriadený veliteľovi pluku, ktorý bol v tejto funkcii iba niekoľko mesiacov, bol v hodnosti kapitána a čerstvým absolventom Moskovskej vojenskej univerzity a bol to Slovák, ktorý aj Slovensky rozprával, Slovensky velil. Veľmi rýchlo som sa umyl,vypláchol dutinu ústnu,dal na seba maskovacie oblečenie,ďalekohľad,pištoľ , plnú poľnú a to všetko do veliteľského OT-64 a šprintoval na veliteľstvo pluku, kde som očakával prvé bojové úlohy. Na buzerplaci sa medzitým zhromažďoval celý pluk aj s technikou, no tentokrát bez dôstojníkov so stopkami v rukách, ale aj tak to bolo veľmi rýchle, veď nebolo týždňa, aby neboli nacvičované bojové poplachy, či so zbraňou,či bez zbrane. Skoro ako posledný som dorazil do miestnosti veliaceho pluku,pričom prieskum by mal byť v tomto prípade medzi prvými. Kapitán na mňa pozrel prísnym okom, bol v mojom veku a začal bojové zadelenie. Ako prvý som dostal základné informácie na najbližšie hodiny vo forme map, zasalutoval som a čakal na priame rozkazy. Tie prišli okamžite vo forme správy veliaceho na tento deň výjazdu a zaujatia bojových postavení pre jednotlivé jednotky. Celková situácia bola taká,že rýchlym leteckým útokom a krátkou raketovo- delostreleckou paľbou pripravíme cestu pre jednotky rýchleho nasadenia a ťažkej bojovej techniky včítane obrnených peších jednotiek. Toto všetko podľa ukážok na mape sa malo udiať ďaleko v tyle nepriateľa , čo podľa názvu dedín , miest,hôr a riek to bolo blízke Rakúsko, čo som aj neskôr zistil na mojich mapách,keď skoro celá operácia sa odohrávala za našimi hranicami, i keď zopár dní sme mali trpieť veľký útok z NSR a naše veliteľské postavenie malo byť vo vyľudnených Českých Budejoviciach a konkretne moje na Čiernej veži. A scenár cvičenia pokračoval, keď ja a moja jednotka je vysadená do tylu nepriateľa, kde sofistikovanými výpadmi hlavne v noci likvidujeme najmä raketovú techniku nepriateľa, navádzame naše rakety malého, stredného doletu, včítane ďalekonosného delostrelectva na nepriateľské postavenia. A všetko je " akože " máme spojenie s veliteľstvom pluku,žijeme hlboko v Šumavských lesoch, zima je v týchto dňoch najkrutejšia,keď snehu je miestami viac ako pol metra a nočné teploty klesajú pod -20°C a v takýchto podmienkach, keď viete , že cvičenie bude trvať asi 10 až 14 dní a podľa toho predpokladáte , že takto môžte byť vonku až sedem dní,tak máte na mysli hlavne ,ako bez poškodenia zdravia svojich vojakov prežiť toto obdobie, i keď v očiach , mimike, ale i celkovom prístupe podriadených vidíte:Toto je tá správna atmosféra,na toto sme boli cvičení,toto ovládame len nám dajte dôveru a my všetko vykonáme, ako ste to nás učili. A výcvik nebol jednoduchý a nie každý ním prešiel. Nakoniec všetko dopadlo dobre bez omrzlín a hlavne v zdraví, keď som na rozkaz veliteľa pluku doviedol svojich vojakov do vojenských ubykácii už o niekoľko hodín skôr, ako zbytok jednotiek. Cvičenie bolo hodnotené ako: S vysokou bojovou morálkou od veliteľov až po posledného vojaka s veľmi dobre pripravenou vojenskou technikou včítane zásobovania. Chvála Bohu,že to bolo iba cvičenie, ale pri ostrých poplachoch ,keď je aj výjazd techniky a vydaná z časti ostrá munícia nikdy neviete do čoho sa ide. No :" Poondiati imperialisti mali ste zasa šťastie ," a my sme sa ďalej hrali na vojačikov, zdokonaľovali zabíjanie,sebaobranu,metódy výsluchu nepriateľa,posilovanie vlastného ja v prípade padnutia do zajatia včítane posunu prahu bolesti,zdokonaľovali jazyky.

  • 0



Dôstojník Pete, zdraví kolegu dôstojníka JozefaThe members of investigate matters, mi hlásili, že bojuješ. Prišiel som Ťa podporiť a vyjadriť súhlas, že skutočne tí emperialisti mali " z prdele kliku" ešte pár rokov a máme ich...No dáko sa to zvrtlo, armáda má v tom trocha prsty, tým, že socializmus sme bránili tak dobre, že komunistickí bossovia v kľude a bezpečí rozkradli štát na minďár pi..Pre pod######....kov, ktorí si robia srandu zo soc. lampasákov a armády, len toľko, že ak si myslia, že súčastní fešáci sú lepší - nie sú, že Jozef a ja sme mrzli v -20°C v plachťákoch oni majú Goretex, nakrmiť 1000 ľudí v poli je určite ťažšie než v moderne zaridenej kuchyni hotela, doplniť 8oo ks techniky v mraze ako na Benzinpumpe...A počet blbcov v armáde na meter štvorcový bol rovnaký ako v školstve, ministerstve kultúry, či SAV - blbci nepoznajú hraníc.Lúčim sa zvolaním- Vieme svoje, lebo sme tam boli...
    • 0
.. som rád , že ťa opäť ,našim slengom, počujem Pete... dnes o vojenskej službe hovoríme -boli to pekné až krásne časy - a fakt retrospektívne je to tak --- ja síce lampasák akože , ale v skutočnosti blbý civil ktorý videl do mnohého, niekedy až príliš a pravdu ti poviem nezávidel som tým lamapásakom hlavne ak boli v bojových útvaroch, ale aj celkovo... nebol to med lízať , ja to viem , ty to vieš a mnohí iní.... ale pravdu ti poviem s odstupom rokov, i ked som stále dostojnik v zálohe, teda nijaké béčko, podobne ako ty,a je to dobrý pocit, že ťa ešte nevyradili .. a čo, nikdy nevieš. Vojna má naučila mnohému a mnohé , ked si na výjazde v súčinnosti s pohraničnou strážou a je hlásený narušiteľ - vojačik s brašňou plných zásobnikov ostrých do samopalu , nie je ti to jedno...a vtedy ak postojíš na každých 15 metroch, a nočnou hodinou .. aj trávu počuješ rásť... V armáde som zažil mnoho... a ľudia ? .. ked zo seba zhodili zelené boli nesvoji ,bolo tam kopec odborníkov, charakterov, ked sa tak zamyslím počas tých 4 rokov nikomu nič nezazlievam, na nikoho nemám ťažké srdce, ale zasa je nutné povedať, že v armáde som nechcel robiť kariéru, ale ja som nikde nechcel robiť kariéru, no to čo som robil som vždy chcel robiť na 100% , inkašie som ani nevedel.
    • 0

Náhodný obrázok z albumov

Sľúbený lieskovec...

Hľadať v mojom Blogu

Najnovšie komentáre

Kľúčové slová

    Moje albumy vo Fotogalérii