Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

Informačná spoločnosť a jej vplyv na ľudí

Napísal: Linkman , 09 marec 2006 · 5 644 Zobrazení

myšlienky názory
Tento článok som publikoval ako prácu v škole minulý rok tak vám ju prinášam aj v online verzii,

Informačné technológie a komunikácie prinášajú zo sebou zmeny, ktoré menia od základu naše pohľady na okolitý svet. Tieto technológie a digitálna technika umožnujú vznik nových multimediálnych služieb a aplikácii, ktoré kombinujú zvuk, obraz a text, ktoré sú prostredníctvom telekomunikácii prístupné kdekolvek na svete. Prenikanie týchto nových informacno-komunikačných technológií (IKT) do všetkých úrovni ekonomiky a spoločenského života je to, co mení našu spolocnost na “informačnú spoločnost”. Dnes sa na každom kroku stretávame so zmenami, ktoré nám prináša “informačná spoločnosť”. Tieto zmeny najvýznamnejšie od čias priemyselnej revolúcie, sú ďalekosiahle a globálne. Týkajú sa nás kedykoľvek a kdekoľvek, svet si už takmer

nevieme predstaviť bez platobných kariet, telefónov, televízie, počítačov…

S týmto súvisí aj pojem informatizácia – je to proces budovania modernej informačnej spoločnosti. Medzi prostriedky získavania informácii v informačnej spoločnosti patria médiá. Okrem informačnej funkcie však môžu slúžiť aj na propagandistické a výchovné účely. Média v socialistickej a kapitalistickej spoločnosti majú odlišné úlohy. Ich vplyvom na ľudí a na

spoločnosť sa zaoberajú psychológovia. Novinárska činnosť je charakterizovaná pohotovou, zvukovou alebo obrazovou výpoveďou o aktuálnych spoločensko-významných udalostiach či javoch. Je to teda periodická tlač, rozhlas, televízia a film. Najprogresívnejším a najnovším súčasným médiom je internet. Možnosti informačnej spoločnosti sú nasledovné. Meniaci sa charakter spoločnosti poskytuje nové možnosti s rôznym, širokým uplatnením. Zamestnanosť v tradičných odvetviach – priemysel a poľnohospodárstvo trvalo klesá a dochádza k presunom do oblasti práce s informáciami a služieb všeobecne. Hlavné prínosy informačnej spoločnosti sú:

• Sprístupnenie informačných zdrojov a nástrojov pre ich využívanie širokou verejnosťou

• Rozšírenie a skvalitnenie možností služieb a zábavy

• Podpora vzdelávania

• Nové možnosti pre uplatnenie tvorivých schopností ľudí, ako aj uplatnenie handicapovaných ľudí v živote cez „prácu na diaľku“

• Väčšie uplatnenie kultúrnych tradícii a identity regiónov

• Výkonnejšia štátna správa

• Efektívnejšie riadenie podnikov, zvýšenie konkurencieschopnosti, uľahčenie spojenia medzi výrobcom, poskytovateľom služby a zákazníkom samotným

• Nové služby v rámci telekomunikácie a nové trhy v oblasti software

• Efektívnejšia zdravotnícka starostlivosť a mnohé iné prínosy.

Informačná gramotnosť

Veda a technika napredujú nebývalou rýchlosťou a poskytujú exponenciálny nárast poznatkov. Vďaka informačným a komunikačným technológiám sa informácie všetkého druhu šíria globálne a virtuálne a vzápätí sa uplatňujú v ďalšom výskume, priemysle a ekonomike. Rýchly a bezprostredný prístup k informáciám a ich využívanie je kľúčom k rozvoju kultúry v najširšom slova zmysle, k ekonomickému rastu a blahobytu spoločností. Mnohé informácie majú strategický význam, často sú efemérne, rýchlo zastarávajú a preto sa neprekladajú do iných jazykov. Nezávislosť jednotlivcov, skupín a celých spoločností od lokálnych zdrojov informácií zvyšuje schopnosti a šance obstáť v konkurencii na úspech, bohatstvo a blahobyt.

Aby človek nebol informačným analfabetom a stal sa informačne gramotným, musí vedieť rozpoznať, kedy sa u neho vytvára informačná potreba, musí ju vedieť zorganizovať a konečne správne aplikovať. V podstate informačne vzdelaný resp. gramotný človek je celoživotný používateľ informácií aj keď mnohí odborníci proti termínu informačný analfabetizmus a predovšetkým informačná gramotnosť (information literacy)

Moderná komunikácia

Modernú komunikáciu si dnes nie je možné predstaviť bez najnovších technológií zabezpečujúcich kvalitu, bezpečnosť a spoľahlivosť. Najčastejšími modernými masovo-komunikačnými prostriedkami sú internet a mobilné telefóny. Svet komunikácií sa vyvíja rýchlejšie a dynamickejšie ako ktorákoľvek iná oblasť ľudského záujmu. Neustále sa rozširujúce portfólio produktov a riešení prináša stále nové možnosti integrácie jednotlivých, v minulosti oddelených smerov a technológií komunikačnej techniky, do jedného, veľmi efektívne využívaného systému. Významnú rolu v tomto procese zohrávajú dnes veľmi preferované technológie Internet a mobilné siete. Významní výrobcovia telekomunikačných technológií sa predbiehajú v dosiahnutí dnešného cieľa pre komunikáciu - univerzálnosť, jednoduchosť a mobilita. Rozvoj internetu a mobilných komunikácií prináša hlboké zmeny v celkovom chápaní globálnych komunikácií. V krátkej budúcnosti nastupujúce systémy tretej generácie otvoria dvere ku skutočne multimediálnej mobilnej komunikácii a stanú rovnako bežnou súčasťou nášho života. V súčasnosti existuje vo svete okolo jednej miliardy užívateľov mobilných telefónov. Prekročenie jednej miliardy užívateľov je očakávané v roku 2004. Penetrácia mobilných telefónov v niektorých (hlavne Škandinávskych) krajinách už dnes presahuje 50%. Najrozšírenejším systémom mobilných komunikácií je GSM s viac ako 40 percent. podielom užívateľov. Zavedenie digitálnych mobilných systémov umožnilo okrem prenosu hlasu aj prenos dát. Existujúci technický a užívateľský potenciál mobilných komunikácií a internetu vytvára priaznivé prostredie pre vznik nového fenoménu ,,mobilného internetu". Okrem mobilného telefonovania patrí do prejavu modernej komunikácie aj takzvané smskovanie čiže vzájomné posielanie krátkych textových správ cez mobilné telefóny. Zdá sa to jednak jednoduchšie, lacnejšie ale mnoho ľudí v tom vidí určitú psychologickú výhodu hlavne v tom, že nemusí byť priamo s človekom tvárou v tvár. V súčastnosti je napr. trendom, že sa dvaja ľudia rozídu prostredníctvom SMS. Na prvý pohľad je to síce jednoduché ale z psychologického hľadiska je to možno človeka viac nepríjemné ako keby mu to povedal do očí.

Takisto či už pri mobilnom telefonovaní, smskovaní či pri tzv. chatovaní (písaní si cez internet) treba dodržovať istú etiketu, zásady správania sa, ktoré si myslím dosť často pri modernom komunikovaní chýba. Názov pre tieto pravidlá vznikol malou slovnou hračkou, ktorá sa dá preložiť aj do slovenčiny. Je to vlastne spojenie dvoch slov. Tým prvým je etiquette, čiže etiketa po anglicky. Druhým je slovko net. Po anglicky znamená sieť, ale okrem iného je to aj slangový výraz pre Internet, ktorý sa veľmi často používa. A práve pre tento druhý význam sa dve slová spojili a vzniklo slovko netiquette, po slovensky neetiketa. A vzhľadom k tomu, že pre niektoré špecifické situácie na Internete ešte neexistujú príručky, niečo o neetikete si povieme. V zásade platí pravidlo, ktoré sa

využíva v bežnom živote, a síce: Čo nechceš, aby robili iní tebe, nerob ani ty iným. Bohužiaľ sa vo väčšine prípadov toto pravidlo porušuje. Súvisí to s tým, že Internet poskytuje užívateľovi predsa len najväčší pocit súkromia, a čo je hlavné –anonymity. Pocit, že nás nikto nevidí a nikto ani len nepočuje náš hlas, vie v niektorých prípadoch spraviť hotové divy. Človek si oveľa viac dovoľuje a nebojí sa povedať, resp. napísať veci, ktoré by bežne vôbec nenapísal. Na diskusných fórach či chatoch sú správcovia,

ktorí dohliadajú na to, aby komunikácia medzi jednotlivými užívateľmi v miestnostiach prebiehala korektne a bezproblémovo. Horšie je to napríklad, čo sa týka e-mailov, pretože tie nikto necenzuruje… Samozrejme by sme nemali zabúdať na to, že na Internete komunikujeme s ľuďmi a tak by sme sa mali správať. Nie je na škodu, ak sme na novom chate, zistiť si pravidlá a najprv sa len pozrieť, ako to chodí, aby sa nám nemohlo stáť, že sa dopustíme vážneho faux-pas (fo-pá). Tiež je dôležité sa snažiť písať správne gramaticky, aj keď nevyužívame diakritiku. Ak sa nám stane, že spravíme preklep, mali by sme sa ospravedlniť, myslím, že úplne stačí napísať pardon (alebo sorry) a ešte raz napísať slovo, v ktorom sme spravili chybu. Niekedy môže totiž aj jedno písmenko spôsobit nedorozumenie… Čo sa týka e-mailov a aj sms, v tejto oblasti sa porušuje neetiketa asi najvýraznejšie, pretože tu sa zodpovedáme nielen príjemcovi našej pošty, ale tiež máme určité záväzky. Týkajú sa servera, čiže poskytovateľa svojich služieb. Tak, ako takmer všade, aj pri registráciách na servri poskytujúce e-mail zdarma by sme si mali pozorne prečítať podmienky, za akých nám bude konto pridelené. Zaväzujeme sa tieto podmienky dodržiavať a tak by to malo byť. Do kolóniek s potrebnými osobnými údajmi ich ukladáme podľa pravdy, nie, že si zmyslíme, že sa zrazu budeme volať Ferko Štrbavý… Taktiež je jednoduchšie, ak si poštu kontrolujeme pravidelne a nepotrebné e-maily mažeme. Pri počet správ v schránke napríklad 150 sa nám ľahko môže stať, že vyhodíme veľmi dôležitú správu. A čo potom, vie si istotne domyslieť každý z nás. Užitočnou vecou je signatúra, tak ju vo svojich mailoch využívajme. Meno odosielateľa namiesto adresy v kolónke doručených správ iba poteší.

A teraz niečo ku samotným e-mailom. Dávajme si pozor čo o kom napíšeme, lebo sa môže stať, aj keď náhodou, že príjemca využije službu forward a to môže napáchať veľké škody. Jožko sa asi nepoteší, keď mu doje Ferkov mail Miškovi, v ktorom o ňom Ferko píše veľmi nepekné veci (chudák Ferko!). Používajme malé a veľké písmená, rozlišujme ich! Väčšinou sa niečo písané veľkými písmenami v správe berie ako zvýšenie hlasu, či dokonca krik v bežnej reči. Obmedzme preto celé slová písané takto na minimum. Opatrne s humorom a sarkazmom, nie vždy to môže dopadnúť dobre. Príjemca nemôže vidieť náš úškrnok a nemôže počuť ironický podtón v našom hlase. Preto, ak je to možné, využívajme takzvané emotikony, ktorým sa hovorí aj smileys (smajlíci), ktoré mnoho ľudí využíva aj pri písaní sms správ. Napríklad :-) , :-( a pod.

Sú to zoskupenia interpunkčných znamienok a znakov, ktoré symbolizujú tváre, čiže pocity pisateľa. A nakoniec ešte akronymy. V mailoch a diskusiách sa využívajú veľmi často, ide vlastne o skrátenie fráz, nemusíme ich písať celé, stačí ak napíšeme prvé písmená z každej skratky a vyjde nám akronym. Nevymýšľajme si však vlastné akronymy, používajme len tie zabehané a hlavne: uistime sa, že aj príjemca našej pošty akronymy ovláda. Nepoužívajme ich len preto, aby sme sa vytiahli, koľko toho vieme! Príklad akronymu napr. BRB = Be right back = za chvíľu som späť. Väčšina akronymov je zaužívaná v anglickom jazyku no sú samozrejme aj slovenské akronymá.

Závislosti pri modernej komunikácii - závislosť na mobile a internete

Mobilný telefón a počítače sa stali bežnou výbavou detí už na základných školách. Pritom vieme, ako deti v tomto veku ešte nevedia posudzovať hodnoty a záväzky. Formálne síce vedia, že účet treba zaplatiť, ale netrápi ich hodnota, resp. cena jednotlivého hovoru či SMS-ky.
Často môžeme vidieť ako deti či tínedžeri, len čo vystúpia z dopravného prostriedku alebo ukončia nejakú činnosť, okamžite siahajú po mobilnom telefóne a vybavujú „zaručene neodkladný hovor či dôležitú SMS-ku“.
Uvedené správanie prechádza troma fázami:

Mobilné telefonovanie sa stáva rituálom, ktorý dodáva jedincovi „pocit dôležitosti“. Niektorí ľudia si majú dokonca nutkanie niekomu napísať.
V priebehu určitého času nadobúda obsedantno-kompulzívny charakter
Vyvíja sa návyk podobne ako pri hracích automatoch či počítačových hrách. V našom správaní je veľa odpozorovaného, pričom sa jednotlivci snažia napodobňovať svoje vzory, s ktorými sa chcú stotožniť. Pravda, nie vždy si mladí ľudia vyberajú vzory pozitívne. Množstvo prevažne mladých ľudí, ktorým chýba hodnotný spôsob vypĺňania voľného času, alebo im chýba kvalitná komunikácia, si takto vypĺňa prázdny priestor.
Prázdny z hľadiska času i z hľadiska bohatosti svojho vnútorného prežívania. Bežne môžeme pozorovať chudobnú, stereotypnú a z vecného hľadiska zbytočnú komunikáciu mobilným telefónom ale i pri komunikácii cez internet typu:. „Kde si? Ja som v kaviarni, dávam si kolu. A Ty čo robíš?“ Takéto telefonáty či internetové rozhovory trvajú veľmi dlho a hoci nechtiac hovor počujeme resp. čítame, nedozvedáme sa nič, čo by za hovor stálo! Ostáva otázkou, aký bol zmysel telefonátu a kto to všetko zaplatí. Domnievame sa, že v mnohom môžu správanie mladých ľudí ovplyvniť ich rodičia ako prvé a prirodzené vzory.

Žiaľ, mnohí rodičia kupujú mobilné telefóny či počítače už deťom na 1.stupni ZŠ a uvedený nežiaduci návyk v nich tak podporujú. Psychológovia uvádzajú, že si takto kompenzujú svoje medzery vo výchove. Uvedomujeme si, že aj napriek niektorým škodlivým stránkam rôznych vynálezcov sa vývoj ľudstva nezastaví. Sme a musíme byť realisti. Rešpektujeme aj potrebné používanie mobilných telefónov či internetu. Napriek tomu však cítime potrebu varovať pred ich nadmerným a nekritickým používaním, ktorý vnáša do psychickej rovnováhy jedinca nepokoj a prispieva k novej závislosti, akou je závislosť na mobiloch či internete.
Štatistiky

Prieskum využívania informačných zdrojov internetu

Počet internetových používateľov na Slovensku narastá. Podľa prieskumov spoločnosti Taylor Nelson Sofres internet využívalo v decembri 2001 viac ako 23% populácie starších ako 18 rokov v porovnaní s 5% populácie v roku 1997 (Net Projekt). V septembri a októbri 2004 sa realizoval s podporou spoločnosti EL&T, mediálnou agentúrou SITA, vydavateľstvom Computer Press a spoločnosťou EuroTel rozsiahly prieskum zameraný na využívanie informačných zdrojov internetu a miery používateľskej spokojnosti s vyhľadávacími nástrojmi formou dotazníka. Prieskumu sa zúčastnilo 1676 respondentov, z čoho až 43,32% bolo z bratislavského kraja, 43,39% malo ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, 82,1% bolo mužov, 40,99% bolo z oblasti informačných technológií a telekomunikácií a 39,56% vo veku 21 až 25 rokov. Respondenti odpovedali na 30 otázok. Otázky sa týkali používaných technológií a spôsobu pripájania, používaných vyhľadávacích nástrojov a samotného obsahu. O tom, že internet sa už stáva bežnou súčasťou života svedčí aj fakt, že až 83,59% respondentov sa

k internetu pripája raz za deň, pričom až 60,14% sa pripája k internetu zo zamestnania a 26,43% z domu.

Používatelia slovenského internetu využívajú vyhľadávacie nástroje, pretože až 78,04% používateľov sa o

nových stránkach dozvedá z vyhľadávačov, sledovaním odkazov z iných stránok 71,06% a tipmi od priateľov 53,34%. Hypotéza, že používatelia slovenského internetu nepoznajú princíp práce a rozdiel medzi rôznymi

vyhľadávacími nástrojmi sa potvrdila. Až 51,19% používateľov nevie, aký je rozdiel medzi predmetovým adresárom, prieskumovým strojom a metaprieskumovým strojom a iba 29,77% to vie čiastočne. Skoro

rovnaký počet 43% používateľov pozná aj predmetové adresáre aj prieskumové stroje, ale 18,97%

používateľov pozná metaprieskumové stroje. Čo je zaujímavé, až 69,93% používateľov je vo väčšine prípadov spokojných s nájdenou informáciou

a v polovici prípadov 19,99%. Svedčí to o tom, že používatelia nedokážu ešte stále hodnotiť informačné zdroje a zabúdajú na to, že kvantita ešte neznamená kvalitu. Až 81,8% používateľov využíva najčastejšie Google, nasleduje Yahoo (44,63%) a AltaVista (43,2%). Zo slovenských je to už tradične Zoznam slovenského Internetu (79,36%), Google.sk (53,1%), Superzoznam (39,62%), ATLAS.sk (25,24%) a Centrum.sk (20,53%). Zaujímavým zistením je, že až 34% používateľov udáva, že využíva v rovnakej miere aj slovenské aj svetové vyhľadávacie služby. Znamená to, že internet sa stáva významným zdrojom informácií, o čom svedčí aj skutočnosť, že až 78,16% respondentov ho využíva na vzdelávanie, nasleduje e-mail (69,45%), zábavu (62,41%) a prácu a podnikanie (60,44%). Používatelia prichádzajú na internet najčastejšie aby našli informácie potrebné pre prácu a štúdium (84,73%), stiahnuť si softvér (58,17%), získať komerčné informácie (48,57%) a nájsť informáciu o tovaroch (43,74%). Aj keď väčšina používateľov deklaruje, že vie, aký je rozdiel medzi jednoduchým a rozšíreným vyhľadávaním (77,33%), výsledky našich prieskumov ukazujú, že sa prakticky nepoužíva. Svedčí o tom čiastočne aj odpoveď na otázku, či používatelia formulujú svoju požiadavku pomocou jedného slova, frázy

alebo podľa potreby. Až 64,8% respondentov uvádza, že požiadavku formulujú podľa potreby. Používatelia ani nepoznajú (76,01%) ani nevyužívajú (92,06%) inteligentné nástroje na vyhľadávanie, ako napríklad Lexibot, Copernic, Deep Query Manager a pod. Pri vyhľadávaní najviac prekáža množstvo nerelevantných výsledkov (71,3%) a pomerne odmietavý postoj je aj voči množstvu reklamných bannerov (36,69%). Veľká väčšina používateľov je spokojná s nájdenými informáciami, až 51,37% používateľov udáva mieru spokojnosti 80% a 39,68% mieru

spokojnosti 60%. Nespokojných je spolu iba okolo 5% používateľov. Opäť sa potvrdzuje hypotéza, že používatelia si často zamieňajú kvantitu za kvalitu. Väčšina používateľov si pozrie 2 až 5 stránok, aby našli požadovanú informáciu (56,56%) a až 40,63% používateľov je na internete denne viac ako jednu hodinu. Zatiaľ čo v zahraničí sú najúspešnejšie čisté vyhľadávacie nástroje (Google, AltaVista, AllTheWeb),

u nás ešte stále prevládajú portály. Je to z dôvodu vyššej návštevnosti a tým aj príjmov z reklamy, čo ale zhoršuje prehľadnosť stránky. Napriek tomu používatelia združovanie viacerých oblastí obsahu webu pod jednu webovú stránku (portál) hodnotia skôr kladne: pozitívne (80%) 42,54% používateľov, skôr pozitívne ako negatívne (60%) 29,47% používateľov a pozitívne (100%) 16,41% používateľov. K zaujímavým zisteniam patrí, že aj keď je internet multimediálny, ešte stále väčšina používateľov využíva najradšej prijatú informáciu v textovej podobe (90,21%). Používatelia si na internet zvykli a väčšina ho považuje za porovnateľný prostriedok masovej komunikácie, akými sú napríklad tlač, rozhlas a televízia: úplne porovnateľný (100%) 49,82% používateľov, porovnateľný (80%) 32, 82% používateľov. Väčšina používateľov je spokojná s obsahovou hodnotou slovenských webových stránok: skôr spokojnosť ako nespokojnosť (60%) 44,45% používateľov, spokojnosť (80%) 36,99% používateľov.

Záverom

Moderné technológie priniesli veľa dobrého ale žiaľ aj zlého. Treba ich využívať s rozumom a nepreháňať to. Komunikovať komunikujme ale tiež s rozumom.

Použitá literatúra
Literatúra

1. KATUŠČÁK, Dušan - MATTHAEIDESOVÁ Marta - NOVÁKOVÁ, Marta: Informačná výchova. Bratislava : SPN, 1998
2. BAUDRILLARD, Jean: The Ecstasy of Communication. Brooklyn : Autonomedia, 1988
3. LÉVY, Pierre: Kyberkultúra. Správa pre Radu Európy v rámci projektu Nové technológie: Kultúrne spolupráce a komunikácie
4. Pavel Koten, Telekomunikace z obežné dráhy, Computeworld 16/2004
5. IT portál – spravodajstvo zo sveta IT – http://www.itnews.sk
6. Tokárová, A.: Paradoxy globalizácie a Slovensko. In: Globalizácia a jej vplyv na slovenskú spoločnosť. Bratislava: UK, 1999, str. 3-25.
7. Bujko, L., 2001: Verejné informačné systémy, Obecné noviny, ročník XI., č.15, str.15

  • 0



Najnovšie komentáre

užívateľ(ov) prezerá

0 členov, 0 návštevníkov