Skočiť na obsah


Top Partneri: Clip in vlasy






Fotografia
- - - - -

príbeh

Napísal: Vankusik , 09 júl 2008 · 189 Zobrazení

Často sa mi stáva že dáky príbeh vytvorím, tento sa mi podaril napísať v ne tej najpríjemnejšej chvíli. Bohužial ale aj reálne sa také stáva, bohužial. :)

Takže začalo to tak, že

Bol krásny čas prázdnin. Ona, Marianna, sa strašne moc zaľúbila, do chlapca, ktorého stretávala každé ráno v autobuse cestou na brigádu do susedného mesta. On bol vysoký, mal silné ramená, pekné prenikavé oči hnedej farby, vlasy tmavé a krátke. Nebol to síce chalan, po ktorom by dievčatá upadali do kómy, ale svojím spôsobom bol veľmi príťažlivý. Čím častejšie ho stretávala, tým viac túžila byť jeho, bozkávať ho a spoznávať aký je, a pod.. Raz v jedno ráno, keď nastúpila do autobusu, on sedel a vedľa neho bolo voľné miesto, inde všetko obsadené. Keďže sa jej nechcelo stáť a mala šancu si sadnúť k nemu, využila ju. Pristúpila k nemu a váhavo ho oslovila, či si môže prisadnúť. On si vytiahol slúchadká z úší, usmial sa a prikívol. Marianna bola rada a tak si s úsmevom prisadla. V hlave jej behali myšlienky, že je tak blízko neho a srdce jej tĺklo ako o život. No a v tom sa to stalo. On ju oslovil. Začal rozprávať o tom, že sa už dlho stretávajú v autobuse, že si ju nemohol nevšimnúť, a pýtal sa ako sa volá, kam to každý deň cestuje a podobné otázky. Všetky však kládol s úsmevom na tvári a s prenikavým pohľadom do jej očí. To ju ešte viac vykoľajilo, ale bez váhania odpovedala na všetky jeho zvedavé a dlho očakávané otázky. Napokon aj ona sa jeho pýtala, a zistila, že býva v malej dedinke neďaleko ich, že chodí na brigádu, aby mal peniažky na notebook, a že sa volá Jakub. Potom však už Marianna musela vystúpiť a on ju požiadal o telefónne číslo, aby ju ešte v ten deň mohol stretnúť a ísť si niekam sadnúť, kým im príde autobus. Marianna mu ho dala, a dúfala, že naozaj jej zavolá. Na brigáde celý čas nemyslela na nič iné, iba na to kedy bude s ním a zas sa mu dívať do očí a byť tak blízko neho. Tak veľmi sa do neho zaľúbila. Boli 3 hodiny, Marianne sa vtedy končí brigáda a odchádza domov. Jakub nevolal, tak so smútkom v očiach sa pobrala na autobusovú stanicu. Stála na stanici, otvorila si knižku, ktorú si brala, aby mala čo robiť kým príde autobus, a zrazu jej zvoní telefón. S kľudom zodvihla, a ani si nepozrela displej, že kto jej to volá. A bol to Jakub. Zrazu len povedal: "Ahoj, to som ja Jakub, keďže máš čas, nechceš si ísť niekam sadnúť? Ja som už tiež skončil." Marianna bola zrazu ako vymenená, úsmev na tvári, očká jej žiarili a chcela byť už sním. A tak súhlasila a povedala: "Dobre, kľudne môžme ísť, a kde si? Ja som na zastávke." Zrazu v telefóne ticho, pozrela na displej a hovor zrušený. Marianne sa chcelo plakať, a v tom jej niekto zaklopkal jemne na plece, a povedal: "Aj ja som na zastávke." Marianna sa otočila a od samého šťastia, keď tam zrazu uvidela Jakuba, skoro omdlela. Tak spolu šli do kaviarne, čo ani nebolo ďaleko od zastávky. Sedeli tam spolu 3 hodiny a stále sa len rozprávali, smiali sa a bolo im spolu krásne. Jakub potom povedal, že by s ňou chcel byť hádam aj každú hodinu, že mu je s ňou veľmi dobre a že dúfa, že tie prázdniny nikdy neskončia. To však ale nevedel, čo sa stane, ale nechcem predbiehať. Marianna sa vtedy splnili všetky jej tajné túžby. Našla svojho "anjela." Toľko dní strávila sama, bez človeka, s ktorým si rozumie, s ktorým sa cíti jedinečná a milovaná. A zrazu prišiel. A je to práve Jakub. Ten chlapec z autobusu, o ktorom snívala pri zaspávaní, a dúfala, že si ju raz všimne a budú šťastný. Možno si teraz poviete, jaké romantické a určite sa to skončí ako každá rozprávka, šťastným koncom. Lenže toto nie je rozprávka. Takže ani koniec nebude taký ružový. :) Strávili spolu každú chvíľu, ktorú si mohli venovať. Rána v autobuse, poobedie v kaviarni, cez víkend chodili do prírody, na kúpaliská... Proste venovali sa svojej láske, sebe samým a boli šťastný, zaľúbený. Raz v nedeľu boli v prírode, pri jednom potoku, spravili si piknik, bozkávali sa, smiali. Okoloidúci sa na nich len s úsmevom dívali a ticho závideli. Už na pohľad bol každý presvedčený, že tí dvaja sú si súdený. Večer ju zobral bezpečne domov a šiel aj on domov. Lenže stalo sa, čo sa stať nemalo. V ten večer išiel oproti nemu aj vodič v aute, ktorý si toho vypil viac, ako je povolené. A nabúral to rovno do Jakuba. Jakub už nestihol vykrútiť volant a vyhnúť sa mu. Jeho auto bolo zrelé akurát tak do šrotu a Jakub. Už len zlé na to pomyslieť. Na mieste zomrel. :) A vodič čo to spôsobil sa len ľahšie zranil. Kde tu je spravodlivosť? Jak to vôbec mohlo takto skončiť? Že tak mladý a šťastný človek, akým bol s Mariannou Jakub, mohol zomrieť? Jak si to "ty hore" dopustil? Prečo? Viem, nič mu už život nevráti, ale prečo? Prečo sa to práve tak muselo stať? A to sa ešte musela dozvedieť rodina a Marianna. Jeho mama tá odpadla, neverila, že jej Jakubkovi sa stalo niečo také, obviňovala seba, manžela, Mariannu, pretože išiel práve od nej, ale toho vodiča nie. Prečo nie jeho? On za to všetko môže, nemal piť a potom šoférovať. Nezodpovednosť vodičov. To je fakt bezcitnosť, voči druhým a poctivým ľuďom. A keď sa to dozvedela Marianna? Ten pocit neprajem nikomu. Marianna plakala, plakala, kričala a kričala. Chcela sa zabiť a byť s Jakubom. Nechcela veriť tomu, že ju takto opustil, keď boli najšťastnejší. Lenže jeho sa nikto nepýtal či chce zomrieť. Marianna dokonca skončila u psychiatra, na liekoch, dva mesiace bola na liečení. Ale ani to nepomohlo, aby dokázala žiť s tým, že stratila svojho "anjela." Nakoniec po 5 mesiacoch to nezvládla, jej rodina si už nevedela rady s ňou, nevedeli už jak jej majú pomôcť, a ona proste nechcela, aby aj jej rodina trpela.

Zabila sa, aby mohla byť s Jakubom, už NAVŽDY!

  • 0



Teraz neviem, toto sa fakt stalo alebo je to len fikcia?Ináč jeden náš bývalý fórumák pred pár dňami havaroval na aute a neprežil to.
    • 0

Najnovšie zápisy

Kľúčové slová

    Najnovšie komentáre

    Hľadať v mojom Blogu