Skočiť na obsah


Fotografia
* * * * * 1 Hlasov

Patria aj vedci do väzenia?

veda zodpovednosť

  • Prosím prihláste sa ak chcete odpovedať
Téma má 25 príspevkov

#26 secretka

secretka

    Celtic Woman

  • Moderators
  • 3157 príspevkov
  • 3 tém

Príspevok bol napísaný: 21. March 2014 - 16:16:16

Trošku "preberiem", možno trošku "odkloním" tému ... aj keď nebudem pokračovať zemetrasením.

Niektorým vedcom za ich učenie, či za výsledok ich práce hrozilo, či hrozí väzenie.

Ale boli doby, kedy učenci za svoje presvedčenie, za svoje učenie, či za výsledky svojej práce skončili oveľa horšie ...
 

Hypatia alebo Hypatiá /* medzi 350 až 370 – † 415, Alexandria, Egypt/ bola grécka filozofka, dcéra matematika a astronóma Thóna z Alexandrie, posledného známeho člena a možno i predstaveného alexandrijskej akadémie. Otec od detstva vštepoval dcére lásku k vedám, záujem o poznanie. Dal Hypátii skvelé vzdelanie. Hypátia slobodne vykladala diela takých známych mysliteľov minulosti ako Platón a Aristoteles. Vo filozofii, ako hovorili súčasníci, prevýšila všetkých svojich predchodcov. Legendárne znalosti, skromnosť a schopnosť verejného prejavu Hypatie rozkvitali v ére Veľkej knižnice v Alexandrii.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hypatia

 

V Alexandrii bola Hypatia celebritou.
Usporiadavala verejné prednášky a vo svojom dome vyučovala skupinu tých najnadanejších matematiku, astronómiu a filozofiu. Nielen jej krása, ale aj jej brilantné logické myslenie budilo obdiv. Venovala sa hlavne aplikáciám matematiky, pripisuje sa jej autorstvo v troch veľkých pojednaniach o geometrii, algebre a astronómii. Vynašla niekoľko prístrojov: na destiláciu vody, na stanovenie mernej tiaže vody, v astrometrii sa jej pripisuje pomoc pri vývoji astrolábu pre merania na oblohe. Jej meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci a v roku 1884 bola po nej pomenovaná planétka 238 Hypatia.

 

Odmietala všetkých nápadníkov s tým, že je vydatá za matematiku. Mala mnoho priateľov, mnoho obdivovateľov, ale pre svoju angažovanosť a vplyv na verejný život a politiku mala aj mnoho nepriateľov, a to predovšetkým medzi kresťanmi. Keď sa v Ríme dostal k moci ambiciózny náboženský fanatik, jej nepriateľ biskup Kyrill Alexandrijský /376-444/, ktorý ju nenávidel pre jej slávu, rozum, krásu, pre nezávislosť, pre svet ktorý dávala svojim žiakom, pre vplyv, ktorý mala na všetkých vzdelaných ľudí, bol rozhodnutý umlčať ju; ale vedel, že slovami to nepôjde.

 

Poštval proti nej dav svojich "fanatických ovečiek", vydráždil ich, tí ju na ulici zhodili z voza, strhli z nej šaty a nahú odvliekli k chrámu, kde ju chrámový predčitateľ Petr podľa kresťanského kronikára Jana z Nikia zavraždil. Ale sfanatizovanému davu to nestačilo; do bezduchého tela hádzali kamene, kopali do nej, rezali do tela ostrými mušľami a črepinami a zvyšok tela spálili na hranici. Hypátia bola obeťou náboženského fanatizmu a okolností. Nepriamym svedectvom, že nešlo o náhly akt nevzdelanej sociálnej spodiny bolo jednak načasovanie, ale tiež spôsob akým bola Hypatia zavraždená. V očiach svojich odporcov bola pokladaná za čarodejnicu pôsobiacu proti Kirillovi, teda proti cirkvi, pritom tak pôsobila s podporou miestnej vlády, ktorá bola pod jej vplyvom.

 

To, že bola zavraždená  potom, ako bol zdiskreditovaný Orestés, ktorého pozícia bola oslabená obvinením zo skrytého pohanstva, to, že  Synesius bol mŕtvy, a tak  ostala bez ochrany svedčí o plánovanom útoku. Tiež to, že smrť bola spôsobená davom a spôsob smrti poukazuje na nápadnú podobnosť s trestom stanoveným cisárskou legislatívou za čarodejníctvo. Smrťou Hypatie sa začala doba kresťanského temna. A Kyrill? Ten bol vyhlásený za svätého ...

Zdroj: Epocha 6/2014


  • 1





Podobné témy pre kľúčové slovo: veda, zodpovednosť