Skočiť na obsah


Fotografia
* * * - - 2 Hlasov

Španielčina - gramatika a preklady

španielčina španielsky jazyk španielsko španieli hispánci

  • Prosím prihláste sa ak chcete odpovedať
Téma má 36 príspevkov

#26 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 8. február 2014 - 17:27:15

O tom som tiež nevedel; dozvedel som sa to len z učebnice španielčiny, čo som si kúpil v roku 2011.

Podľa učebnice, Španielsko sa delí na 17  administratívnych jednotiek - autonómnych komunít  a patria mu naviac aj dva autonómne mestá Ceuta a Melilla. Kanárske ostrovy v Atlantiku a Baleáry v Stredozemnom mori sú súčasťou Španielska tiež.

 

Na priloženej mapke, ktorá ináč znázorňuje, odkiaľ pochádzajú rôzne španielske vína, možno vidieť názvy týchto rôznych španielskych autonómnych komunít:

 

Priložený súbor  Španielske vína.png   992,84K   0 Počet stiahnutí

 

Mesto Ceuta na Africkom kontinente:

Priložený súbor  Ceuta.jpg   120,61K   0 Počet stiahnutí


  • 1

#27 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 13. február 2014 - 22:59:36

Na priloženom odkaze je celkom podarené, zaujímavé video, kde sa odborníci pokúsili vytvoriť malých robotov, ktorých správanie sa podobá správaniu sa termitov. Myslím, že ešte celkom presne neodhalili, ako to naozaj všetko funguje v takom termitišti, ale vytvorili zaujímavý technický systém:

http://www.abc.es/ci...1402131817.html

 

http://www.abc.es/ci...1402131817.html

 

Roboti inšpirovaní termitmi môžu konštruovať sami, bez plánov a bez pomoci 
13. február 2014

Judith de Jorge

 

Na planinách Namíbie milióny drobných termitov stavajú pahorky z pôdy, ako „pľúcne vaky“ do výšky takmer 2,5 metra pre svoje podzemné hniezdo. Trvá to rok, kým ho postavia; za dobu, kedy mnoho členov tohto drobného vojska zahynie a iní členovia sa zasa vyliahnu. Táto štruktúra je nahlodávaná vetrom a dažďom. Napriek týmto zvratom a nepriazni, tento projekt pokračuje, aby sa zachovával ďalej život tejto kolónie. Nie je to obdivuhodné ?
Vedci a inžinieri zo Školy techniky a aplikovaných vied a z Inštitútu Wyss pre techniku inšpirovanú biologicky na Harwardskej univerzite si myslia, že je naozaj obdivuhodné. Až do tej miery, že sa nechali inšpirovať týmto hmyzom, aby vytvorili robotické zariadenie nazvané THERMES  vzhľadovo pripomínajúce hračky, ale schopné konštruovať zložité trojrozmerné štruktúry a s tou zvláštnosťou, že (tie hračky) to robia sami od seba, bez akéhokoľvek dozoru či riadenia. Jednoducho, kooperujú medzi sebou, aby upravili svoje okolie takým istým spôsobom, ako termity dokážu vztýčiť nejaký „komín“ mnohostonásobne vyšší, ako sú sami a bez detailného plánu.

Pokiaľ sú konštrukčné práce realizované ľuďmi, robotníci sa rozdelia do hierarchickej štruktúry a sú riadení majstrami a majú k dispozícii detailné plány, ako postupovať. „Ale v kolóniách hmyzu každý jeden termit nevie to, čo ostatní práve robia, alebo aký je aktuálny stav montáže“, hovorí Justin Werfel, hlavný autor výskumu z inštitútu Wyss.

Činnosť termitov je založená na vlastnosti známej ako estigmergia , na určitom druhu implicitnej, skrytej komunikácie: termity pozorujú zmeny vo svojom okolí a následkom toho konajú. To je to, čo robia tieto nové roboty. Vďaka jednoduchým algoritmom sa „ TERMESY“ pohybujú smerom vpred, smerom vzad, otáčajú sa okolo seba, dvíhajú alebo kladú nadol malé „stupienky“, vztyčujú schody, ak je potrebné založiť vyššie podlažia, uchopia a nosia tehly z penového materiálu, aby ich ukladali napred seba. Ak „zbadajú“ nejakú tehlu pri svojej chôdzi, dopravia ju až ku nasledujúcemu otvorenému priestoru. Hoci každý robot „ovláda“ len jednoduché pravidlá, spoločne predvádzajú inteligentné správanie sa. Takýmto spôsobom môžu konštruovať veže, hrady a pyramídy z blokov z penového materiálu.

Každý robot vykonáva proces konštruovania paralelne s ostatnými robotmi, hoci nevie, kto okrem neho pracuje v tom istom čase. Ak sa nejaký robot pokazí, alebo musí prestať plniť svoju úlohu, neovplyvní  ostatný proces. To naznačuje, že tie isté inštrukcie môže vykonávať 5 alebo aj 500 robotov, a to tak, že uprostred práce sa môže pridať viac robotov bez potreby meniť ich vnútorný program. V  budúcnosti, ako vysvetľujú autori v časopise SCIENCE, takéto roboty by mohli klásť napríklad vrecia s pieskom, aby sa predišlo záplavám, prípadne  stavať príbytky po nejakom zemetrasení, alebo aj vykonávať práce pod vodou, práce na iných planétach,  a realizovať konštrukčné úlohy na Marse.


  • 0

#28 D'Ady

D'Ady

    pozemský drak

  • Advanced Members
  • PipPipPipPipPipPipPipPip
  • 5 329 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 14. február 2014 - 00:47:23

pripomenulo mi to slavnu pocitacovu hru Lemmings

mal by som ju kdesi este najst a ozivit


  • 0

#29 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 6. marec 2014 - 00:44:25

Nový krôčik k lepšiemu spoznaniu jadier galaxií. Článok zo stránky ABC.es :

 

Skúmajú čiernu dieru, ktorá rotuje polovičnou rýchlosťou svetla

http://www.abc.es/ci...1403051744.html

5. marca 2014
 

Astronómovia si myslia, že v centre väčšiny galaxií, ak nie vo všetkých, sa skrýva čierna diera milióny alebo miliardy krát masívnejšia, ako naše Slnko; oblasť vesmíru, ktorá je tak hustá, ako žiadna častica a ani svetlo nemôže uniknúť z jej nesmiernej gravitácie. Hoci majú dôležitú úlohu v evolúcii galaxií, ich autentická podstata je stále mysteriózna pre vedcov, pretože nikto nemohol žiadnu pozorovať priamo.

Teraz pomocou zariadenia z univerzity v Michigane boli merané po prvý krát otáčky supermasívnej vzdialenej čiernej diery a zistilo sa, že sú také veľké, že sa pohybuje polovičnou rýchlosťou svetla. Objavy sú publikované v časopise Nature.

Pri definovaní vlastností nejakej čiernej diery existujú dva faktory, otáčky a hmotnosť. Zatiaľ čo astronómovia boli schopní dlhé obdobie merať hmotnosť týchto oblastí priestoru, určenie otáčok a rýchlosti bolo omnoho ťažšie. Napriek tomu, „ história vzniku supermasívnej čiernej diery je zašifrovaná v jej otáčkach, preto ich štúdium dovoľuje zistiť, ako sa vyvíjala spolu so svojou hostiteľskou galaxiou“, povedal Mark Reynolds, spoluautor tejto novej štúdie.

Počas poslednej dekády, vedci našli spôsob, ako určiť otáčky vo vzdialenostiach miliónov svetelných rokov, ale ich metódy boli nepriame a zakladali sa na predpokladoch. Pri tejto príležitosti  výskumníci z Michiganu pozorovali čiernu dieru v centre kvazaru známeho ako RX J 1131 vo vzdialenosti 6 miliard svetelných rokov od Zeme a 7,7 miliardy rokov starého. Kvazary patria medzi najsvetelnejšie a najenergetickejšie objekty vo vesmíre a sú tvorené hmotou padajúcou do supermasívnych čiernych dier. Vysielajú energiu a svetlo rôznych vlnových dĺžok včítane viditeľného svetla a rentgenového žiarenia.

Za normálnych okolností, tento vzdialený kvazar by bol príliš slabý, aby mohol byť študovaný zo Zeme. Ale výskumníci využili možnosť efektu prirodzeného teleskopu známeho ako gravitačná šošovka; využili túto líniu spájajúcej kvazar s jednou eliptickou galaxiou pre priblíženie obrazu . Gravitačná šošovka prepovedaná Einsteinom vznikne, keď gravitácia masívnych objektov pôsobí na svetlo, akoby to bola optická šošovka. Dôjde k ohnutiu svetla objektov nachádzajúcich sa ďaleko za objektom, ktorý tieto lúče ohýba, deformuje a tým obraz zväčšuje.

„Vďaka tejto gravitačnej šošovke sme boli schopní získať presné spektrum rentgenových lúčov, množstvo rentgenových lúčov pozorovaných pri rôznych energiách u kvazaru RX J 1131“ tvrdil Reynolds. To nám umožnilo získať presnú hodnotu, ako rýchlosťou sa otáča čierna diera.

„Odhadujeme, že rentgenové lúče pochádzajú z oblasti v disku nachádzajúcej sa v asi trojnásobnej vzdialenosti od polomeru horizontu udalostí, z bodu „žiadneho návratu“ , kam matéria padá“, hovorí teraz spoluautor článku Jon M. Miller. „Čierna diera sa musí otáčať veľmi rýchlo, aby bolo možné, že disk „prežije“ na takom malom polomere".

Meranie otáčok vzdialených čiernych dier môže pomôcť výskumníkom určiť, či vznikajú cestou veľkých fúzií, alebo malých epizód. Ak vznikajú pri spájaní galaxií, „živia“ sa konštantným prísunom materiálu z jediného smeru z ich diskov. To by viedlo k rýchlemu otáčaniu. Ak vznikajú za občasného prísunu nejakého medzihviezdneho plynu alebo blúdivých hviezd, tak sa predpokladá akumulácia materiálu z rôznych náhodných smerov a to vedie k pomalšej rotácii čiernej diery. To, že sa kvazar RX J 1131 točí tak rýchlo, značí, že vznikal cestou veľkých fúzií.

 

Priložený súbor  Gravitačná šošovka.png   270,51K   0 Počet stiahnutí

 

Na fotografii vidieť prstenec, ktorý na niektorých miestach žiari viac, alebo menej. To je práve ten optický efekt gravitačnej šošovky, že vidíme svetlo vzdialeného kvazara výraznejšie, hoci zdeformované do tvaru prstenca. Keby tam nebola pred kvazarom (v strede nenápadne žiariaca) v článku spomenutá eliptická galaxia, tak by sme videli tento kvazar len ako slabo žiariaci bod. Einstein sa teda nemýlil, že príťažlivosť - gravitácia ohýba svetelné lúče.


  • 1

#30 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 9. marec 2014 - 22:46:26

Zopár nových poznatkov týkajúcich sa spánku:

http://www.muyintere...en-del-insomnio

 

Gén nespavosti

 

Victoria Gonzales 20.02.2012

 

Čo sa deje v našom organizme, keď spíme ? Jedna štúdia ovocných mušiek Drosophila Melanogaster ukázala, že existuje gén „nespavosti“ nazvaný  „insomniac“, ktorý reguluje veľkú časť procesu spánku. Práca je publikovaná v časopise Neurón, a jej autori tvrdia, že mechanizmy spánku u ľudí môžu sa podobať mechanizmom spánku týchto mušiek. Výskumníci objavili, že mušky s mutáciami v géne vykazovali poruchy spánku. Napríklad, zatiaľ čo normálne ovocné mušky spia okolo 927 minút za deň, čo je zhruba 15 hodín, tak tie mušky s mutáciou v géne venovali spánku len 317 minút, čo je asi len tretina času.

Ale tieto málo spiace mušky žijú omnoho kratšie, ako normálne ovocné mušky. Tento gén nespavosti „insomniac“ pôsobí tak, že v nervových bunkách aktivuje degradáciu proteínov – bielkovín cestou komplexu nazývaného CuI 3. Táto štúdia je prvá, ktorá dáva do súvislosti spánok s procesom eliminácie, odstraňovania proteínov v bunkách. „Spánok je základný proces u živočíchov“, hovoria autori. Naša štúdia naznačuje viaceré cesty riadenia na molekulárnej úrovni a môže nám pomôcť porozumieť poruchám spánku a aj liečiť takéto poruchy. Výskumníci tvrdia, že hoci zdanlivo máme málo spoločné s ovocnými muškami, tak mechanizmy regulujúce spánok a bdenie by mohli byť veľmi podobné.

 

Priložený súbor  geninsomnio.jpg   30,85K   0 Počet stiahnutí


  • 1

#31 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 14. marec 2014 - 19:49:31

Prečítal som si článok o najnovšom zistení, ako niektorým baktériám "chutia" elektróny. Moc tomu nerozumiem, aký má pre baktérie význam absorbovať len samotné elektróny, ale možno sa nájde odborník v tej oblasti biochémie, kto nám to bližšie vysvetlí. Preto prikladám preklad tohto článku. To, že baktérie sú schopné prijímať svetlo - fotóny - energiu, to je mi trochu jasnejšie. Chlorofyl absorbuje energiu svetla a pritom mení vodu a kysličník uhličitý na glukózu a kyslík. To vieme, ako chutí glukózový cukor a že je to pre nás potom zdroj energie. Čo sa však deje s elektrónmi, to na základe článku neviem:

Skúmajú baktériu, ktorá sa živí elektrinou

12. marec 2014

José Manuel Nieves

http://www.abc.es/ci...1403121021.html
 

Skupina vedcov z Harvardu  identifikovala baktériu, ktorá bezpochyby praktizuje spomedzi živých organizmov  najčudnejšiu diétu.  Natrafili na baktériu, ktorá je schopná živiť sa výlučne elektrinou. Výskumníci vedenými Petrom Girguisom neverili svojmu objavu. Totiž, jedna baktéria z tých najbežnejších Rhodopseudomonas palustris je schopná využívať prirodzenú (elektrickú) vodivosť okolia, ktoré ju obklopuje a na diaľku „extrahuje“ elektróny z minerálov  z podložia a to bez toho, aby sa pohla z povrchu, z ktorého absorbuje svetlo potrebné na výrobu svojej energie. Práca je publikovaná v „Nature Communications“.

 

Girguis tvrdí v časopise Science Daily, že keď máme na mysli elektrinu v živých organizmoch, väčšina ľudí si možno pomyslí na Frankensteina od Mary Schelley, ale už dávno sme pochopili, že všetky organizmy používajú v istej miere elektróny, ktoré súvisia s elektrinou, pre všetky typy aktivít. To, čo sa skrýva za touto štúdiou, je proces nazývaný „ mimobunkový prenos elektrónov EET“, ktorý sa týka presunu elektrónov dovnútra a mimo bunky. To čo sme urobili, spočíva v tom, že tieto baktérie sú schopné absorbovať „elektrinu“ a včleňovať ju priamo do svojho metabolizmu.

V prirodzenom prostredí mikróby používajú železo, aby získali elektróny, ktoré potrebujú, ale testy v laboratóriu ukazujú, že železo pre tento účel nie je potrebné. Pri aplikovaní elektródy do bakteriálnych kolónií v laboratóriu sa pozorovalo, že baktérie vedia perfektne využívať aj iné zdroje elektrónov okrem železa. Takže aj v prírode môžu použiť zdroje bohaté na elektróny ako napríklad zlúčeniny síry.

Guirgis hovorí, že je to ako nejaká nabíjačka. „Už dlho vieme, že v aeróbny a anaeróbny svet (bez kyslíka) vzájomne  spolupôsobia prostredníctvom difúzie chemických prvkov dovnútra aj von zo svojho domínia. To čo sme zistili, môže zmeniť náš pohľad na vzťah týchto dvoch svetov.“

Vedci boli schopní aj identifikovať gén, ktorý je rozhodujúci pre schopnosť absorbovať elektróny. Ak tento gén znefunkčnili, schopnosť  absorbcie poklesla u baktérií asi o tretinu.
„Chceme porozumieť dobre tomu, akú úlohu hrá tento gén v procese absorbcie elektrónov. V iných mikroorganizmoch sa takéto gény tiež nachádzajú a nie sme si istí ich úlohou v týchto organizmoch. Ale všetko naznačuje, že aj iné mikroorganizmy by mohli uskutočňovať taký istý proces, ako naša baktéria“.

 

Elektróny železa

Rhodopseudomonas palustris používa slnečné svetlo na výrobu energie, ale železo  ktoré potrebujú, sa nachádza pod povrchom a zrejme mimo dosahu baktérie. Girguis hovorí, že tieto baktérie si vyvinuli unikátnu stratégiu. Skutočne, vedia získať svoje žiadané elektróny prostredníctvom prirodzenej elektrickej vodivosti minerálov, ktoré ich obklopujú.  Okrem toho, že baktérie odoberajú elektróny zo železa, vytvárajú kryštály oxidu železa, ktoré sa formujú okolo nich. Časom sa tieto kryštály stávajú vodivé a umožňujú získať elektróny z minerálov, ktoré by inakšie nezískali. Tieto malé jednobunkové organizmy našli spôsob, ako získať elektróny zo svojho okolia a ponechali si aj schopnosť používať svetlo.

 

 

 


  • 0

#32 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 21. marec 2014 - 22:08:33

Asi nebudem sám, komu sa páčili v mladosti knihy spisovateľa Julesa Verna. Dozvedel som sa teraz o ňom pár celkom pozoruhodných informácií. Bol to zrejme veľmi inteligentný človek. Jeho knihy sa mi tak páčili, že ma nazvala pani v knižnici hltač kníh a doma to tiež neradi videli, keď som párkrát čítal aj s baterkou pod perinou:

http://www.abc.es/ci...03191604_1.html

 

Priložený súbor  Jules Verne.png   96,24K   0 Počet stiahnutí

 

Prečo sa predpovede Julesa Verna napĺňali ?

20. marec 2014

Pilar Quijada, Madrid

 

Vo fantázii spisovateľa sa objavili v prvotnej forme vynálezy ako ponorka, helikoptéra, cesta na mesiac a moderná spoločnosť.

 

Hoci Jules Verne (1825 – 1905) bol právnik, mal veľkú záľubu pre vedu a bol dobre v obraze, čo sa týka vedeckého pokroku.  Okrem toho, obklopoval sa inžiniermi a ľuďmi, ktorí mu pomáhali vytušiť, aké veci sú realizovateľné v blízkej budúcnosti a ktoré nie.

Na rozdiel od H.G.Welsa, s ktorým sa nerád porovnával, Verne venoval dlhé hodiny čítaniu, ako priznáva sám v jednom interview poskytnutom Robertovi H. Sherardovi v roku 1894:

 

„Môžem vám povedať, že nikdy som vedu neštudoval, hoci vďaka môjmu návyku na čítanie som získal poznatky, ktoré mi boli užitočné. Veľmi veľa čítam a pri každej takej príležitosti mám ceruzku v ruke. Vždy so sebou nosím zápisník a hneď si poznačím, ak ma niečo zaujme alebo môže byť užitočné neskôr pre moje knihy. Aby ste si urobili obraz o mojom čítaní, chodím sem ( Priemyselná societa v Amiense) každý deň poobede a dám sa hneď do práce; prečítam si od začiatku až do konca až 15 rôznych publikácií (časopisov) vždy tých istých a môžem vás uistiť, že veľmi málo článkov ujde mojej pozornosti.  To zaujímavé si poznačím. Čítam publikácie ako napríklad Revue Bleue, Revue Rose, Revue de deux Mondes, Cosmos, La nature de Tissandier a Flamarionovu astronómiu. Čítam aj dva buletíny vedeckých spoločností, predovšetkým od zemepisnej spoločnosti. Musím spomenúť, že geografia je moja záľuba a téma štúdia.“

 

„V moje osobnej knižnici sa nachádzajú všetky práce od Elisée Reclusa (francúzsky geograf a anarchista) ktorého veľmi obdivujem a všetky práce od Araga  (fyzik a astronóm, ktorého poznal osobne). Vlastním tisícky aktualizovaných poznámok na rôzne témy a v tomto čase mám okolo dvadsaťtisíc  poznámok, ktoré môžem použiť pre svoju prácu a ešte zatiaľ neboli použité. Niektoré poznámky mám poznačené z rôznych rozhovorov. Veľmi rád počúvam ľudí, ale pod podmienkou, že hovoria o témach v ktorých sa dobre vyznajú“.

 

 

 


  • 1

#33 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 27. marec 2014 - 20:28:40

Tento obrázok znázorňuje "gravitačné vlny", výsledok nedávneho objavu, ktorý je publikovaný v článku na adrese: 

http://www.abc.es/ci...1403171713.html

 

Drobné čiarky na obrázku pravdepodobne zobrazujú symbolicky, ako je polarizované mikrovlnné žiarenie pozadia vesmíru. Na základe tejto polarizácie je modrou a červenou farbou "zrekonštruované" maximum a minimum gravitačných vĺn, ktoré podľa článku existovali v prvých obdobiach vzniku vesmíru:

 

Priložený súbor  Gravitačné vlny.jpg   35,64K   0 Počet stiahnutí

 

Prvý priamy pohľad na okamih Big Bangu

17. marec 2014

Judith de Jorge/José Manuel Nieves/ Madrid

 

Pred asi 13,8 miliardami rokov vesmír, ktorý poznáme, sa nečakane vynoril v dôsledku veľkej explózie nazývanej Big Bang. Za kratší okamih, ako trvá mrknutie oka, kozmos expandoval exponenciálnym spôsobom a dosiahol vzdialenosť, kam ani najlepšie dnešné teleskopy nie sú schopné dohliadnuť. Tento úkaz je známy pod názvom kozmická inflácia (rozpínanie, nafukovanie), ktorej dôkaz sa oznamuje po prvý krát. Team výskumníkov vedených Harvard-Smithsonian Centrom pre astrofyziku oznámil na tlačovej konferencii prvú detekciu gravitačných vĺn, malých deformácií časovo priestorovej osnovy, ktoré sa šíria rýchlosťou svetla a šíria sa celým vesmírom. Sú označované za prvé záchvevy Big Bangu a ich objav je považovaný za svätý grál kozmológie.

 

Tieto vlny predpovedané Einsteinovou všeobecnou teóriou relativity objavil Teleskop BICEP 2. Skratka značí: Zobrazovanie pozadia kozmickej extragalaktickej polarizácie. Tento teleskop umiestnený na južnom póle skúma kozmické žiarenie pozadia (CMB), čo je slabý jas, ktorý stále ešte prichádza k nám z doby tejto veľkej explózie.  Vo vytvorenej mape sa skrývajú ako umelecké dielo premaľované novšou maľbou tie hľadané gravitačné vlny. Tento objav bol umožnený pomocou „triku“, kde sa merala veľmi zvláštnym spôsobom polarizácia svetla v takzvanom „móde B“. Tieto gravitačné vlny stláčajú, deformujú pri svojom šírení priestor a toto stlačenie spôsobí, že vzorka mikrovĺn pochádzajúcich z kozmického pozadia je rôzna.

 

Jamie Bock, profesor fyziky na technologickom inštitúte v Pasadene (Caltech), výskumník v laboratóriu tryskových pohonov (JPL) NASA a spoluautor štúdie hovorí:

„ Dôsledky, ktoré môže mať takéto meranie, sú obdivuhodné. Meriame signál, ktorý prichádza z noci dávnych časov.“

Výskumníkov prekvapilo, že zachytili signál „polarizácie v móde B“, ktorý bol značne silnejší, ako kozmológovia očakávali. Pozorovania ukazujú, že gravitačné vlny boli vytvárané vo veľkom množstve v prvých rokoch inflácie (rozpínania) vesmíru.

 

Teoretik Avi Loeb z Harvardu hovorí: „ Táto práca ponúka nové pohľady na základné otázky, Prečo existujeme ?Ako začal vesmír ? Tieto výsledky potvrdzujú nepochybnú existenciu inflácie – rozpínania vesmíru, ale aj ukazujú, aký silný bol tento proces.“

Podobne sa vyjadruje aj Mar Kamionkowski, jeden z teoretických fyzikov, ktorý predpokladal existenciu gravitačných vĺn v roku 1966, teraz pôsobí na Univezite Johna Hopkinsa: „Je to silný argument pre rozpínanie vesmíru. Teraz sme dospeli aj ku gravitačným vlnám . . . Je to pokrok v kozmológii."

 

Vyjadril sa aj fyzik Luis Álvarez-Gaumé, výskumník z CERNu, ktorý bol tam riaditeľom oddelenia teoretickej fyziky. „Objav je revolučný a povzbudzujúci. Po objave Higgsovho bozónu sa otvára možnosť nájsť nové častice a nové stavy hmoty. Sú to dvere do novej fyziky pre pochopenie vesmíru v rozsahu, aký sme si doteraz nevedeli predstaviť.“

 

Je to tak, lebo pozeráme sa na vesmír, keď mal vek iba 10 na mínus 34 sekundy, kedy sa v krátkom okamihu stal obrovským.

Jeden fyzik z radov expertov na teóriu strún si myslí, že možno uvidíme aj „inflatrón“, neznámy činiteľ, ktorý umožnil rozpínanie vesmíru.

 


  • 0

#34 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 30. marec 2014 - 22:04:00

V Paríži boli dnes voľby starostu, druhé kolo, a hlavne pre Španielov je zaujímavé a možno potešujúce, že vyhrala ich krajanka , ktorá sa stane prvá starostka Paríža. Je zaujímavé aj to, že meno jej protikandidátky Kosciusko-Morizet, ktorá vyhrala v prvom kole pred týždňom,  znie akosi poľsky. Francúzi dávajú cudzincom zrejme dobré šance v politike.

Prikladám len zopár viet z článku o týchto voľbách, lebo celému článku nerozumiem vzhľadom na neznalosť tamojších politických vzťahov:

Paríž bude mať svoju prvú starostku pochádzajúcu z Andalúzie Anne Hidalgo

 

30. marec 2014

http://www.abc.es/in...1403302126.html

 

Ešte nie sú k dispozícii oficiálne výsledky mestských volieb konaných túto nedeľu vo Francii , ale všetko nasvedčuje víťazstvu socialistov v hlavnom meste v Paríži. Anne Hidalgo narodená v San Fernando (Cádiz) sa stane pravdepodobne starostka Paríža.

Socialistická kandidátka na úrad starostu francúzska Španielka  dosiahla jasné víťazstvo do radnice hlavného mesta Paríža nad konzervatívnou kandidátkou Nathalie Kosciusko-Morizet  podľa prvých prieskumov pri volebných urnách.

S podporou 54,5% hlasov Anne Hidalgo narodená roku 1954 v cádizskej oblasti v San Fernando v Španielsku bude prvou starostkou v histórii Paríža podľa sondovania IFOP/SAS televízneho kanálu i-Télé.

Hidalgo bola favoritkou vo všetkých prieskumoch, ale bola porazená v prvom kole minulý týždeň Kosciusko-Morizetovou,  Sarkózyho exministerkou, ktorá získala 35,64% voči 34,4% hlasov pre Anne Hidalgo.

Ale Anne Hidalgo zvrátila teraz tento výsledok v druhom definitívnom kole  za podpory ekológov .

 

Priložený súbor  Anne Hidalgo.jpg   37,08K   0 Počet stiahnutí


  • 0

#35 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 2. apríl 2014 - 14:21:48

Nový pohľad na úlohu vírusov:

 

Vírus, ktorý nás urobil ľuďmi

 

1. apríl 2014

José Manuel Nieves

http://www.abc.es/ci...1404010946.html

 

Výskumníci objavili zvyšky DNA veľmi starého vírusu, ktorý je už včlenený v dnešných časoch do nášho vlastného genetického materiálu a urobil z nás to, čo sme.

Tímy výskumníkov v Kanade a Singapúre zistili, že tento starodávny vírus musí nutne byť prítomný v našom genóme, aby naše bunky boli „pluripotentné(aby boli schopné diferencovať sa na rôzne typy buniek v organizme).

 

V časopise „Nature Structural and Molecular Biology“ z tohto týždňa vedci vysvetľujú, že pri „znefunkčnení“ tohto vírusu v materských bunkách tieto bunky statia schopnosť rásť a meniť sa na rôzne typy buniek, ktoré človek vlastní.

Pre porozumenie významu tohto objavu si stačí pomyslieť, že všetky bunky nášho tela, nech je to koža, vlasy, mozog, kosti alebo srdce, tak všetky boli na začiatku materskými bunkami. A tieto materské bunky majú schopnosť  neskôr sa špecializovať a zmeniť sa na iný typ buniek. Bez tejto schopnosti by nebol možný takýto rozvoj.

Ale aj tak ostáva tajomstvom, ako vie materská bunka, že sa má premeniť na daný druh bunky (povedzme na bunku nervovú) a nie na inú (napríklad bunku vlasovú). Keď takýto proces zlyhá, vedie to k ťažkým ochoreniam. Výskumníci si teraz myslia, že práve objavili túto „zázračnú“ vlastnosť. Sú presvedčení, že sa nachádza v DNA tohto starobylého vírusu.

Už dlho je známa prítomnosť  fragmentov DNA vírusov v našej DNA. Tieto fragmenty sa tam dostali v dôsledku infekcie pred státisícmi a miliónmi rokov. Je známe, že vírusy sa rozmnožujú tak, že injektujú svoju DNA do tela hostiteľa. Doteraz si vedci mysleli, že tieto zvyšky DNA tvoria jednoducho „ neužitočný odpad“. Mýlili sa. Teraz je jasné prinajmenšom u tohto spomínaného vírusu HERV-H, že je nevyhnutný pri dosahovaní  pluripotencie materských buniek.

Záver nemôže byť iný: Tieto zvyšky vírusu sú nevyhnutné pre normálny vývoj človeka; bez neho by bol život človeka nemožný. Ešte bude potrebné vynaložiť mnoho práce, aby sa zistilo, akú úlohu hrajú fragmenty DNA iných vírusov v ľudskom genóme, ktoré sa zatiaľ zdanlivo javia ako neužitočné.

 

Priložený súbor  Virus antiguo.JPG   68,4K   0 Počet stiahnutí

 

V tejto súvislosti sa javí pozoruhodné, že Guy Claude Burger už dávno vo svojej knihe „Rohkosttherapie“ vydanej pred rokom 2000 vyslovuje silné pochybnosti o jednoznačnej škodlivosti vírusov. Odmieta pohľad na vírusy, ako na našich nepriateľov. Vysvetľuje to tak, (zjednodušene povedané) že ak ochorieme na nejakú vírusovú chorobu, je to preto, že potravou dostávame do seba „denaturované“, varením a pečením poškodené molekuly stravy a vírusy sa snažia robiť v našom tele preto „poriadok“. Podľa jeho skúseností, u človeka požívajúceho varením neznehodnotené potraviny prebiehajú vírusové ochorenia  mierne a krátku dobu.

Kým výskumníci dospejú k presvedčivejším zisteniam, je vhodné predpokladať, že pravda je niekde uprostred medzi týmito krajnými názormi.


  • 1

#36 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 6. apríl 2014 - 20:40:37

Katalánsky parlament schválil ešte v januári veľkou väčšinou hlasov podanie žiadosti ústrednému parlamentu v Madride, aby región Katalánska dostal právo zorganizovať plebiscit o svojej samostatnosti. Ak tomu dobre rozumiem, podľa dnešného článku na ABC, má sa to najbližší utorok prejednávať. Zdá sa však, že Katalánci budú sklamaní; ich žiadosť bude asi zamietnutá. Uvidíme, aká bude ich reakcia.

 

Priložený súbor  Artur Mas.jpg   27,52K   0 Počet stiahnutí

 

Mas sa vyjadril pred diskusiou v snemovni:

„Povedia „nie“ zákonu, ale to neovplyvní vôľu ľudu“

 

Barcelona, 6.4. 2014

http://www.abc.es/ca...1404061400.html

 

Predseda katalánskej vlády, Artur Mass je presvedčený, že ašpirácie na suverenitu Katalánska nie sú len vrtochom malej skupiny, ale vôľou mnohých obyvateľov.

Artur Mas to nevie s istotou, a uisťuje, že ak snemovňa zamietne tento utorok žiadosť, aby bola poskytnutá kompetencia na zvolanie plebiscitu o sebaurčení  a povedia „nie“ zákonu, ale to neovplyvní vôľu ľudu.

„To, čo sa deje v Katalánsku, hoci niektorí tomu neveria, nie je len vrtochom malej skupiny, ale vôľou mnohých obyvateľov.“, povedal Mas na slávnosti storočnice spoločenstva a vyslovil presvedčenie, že poslanci Katalánska sa vyjadria kladne a konštruktívne.

Na rozdiel od roku 1914, katalánsky prezident teraz zdôraznil, že „ ľud Katalánska sa neuspokojí s ničím, s málom, pretože na rozdiel so situáciou pred 100 rokmi, nie je ich málo, čo chcú veľa, ale ich je mnoho, čo chcú veľa.“ Mas pripomenul okrem toho slová prvého prezidenta spoločenstva Kataláncov ‒ (Enric Prat de la Riba) ‒ že ostať stáť, znamená zomrieť.

 


  • 0

#37 Bohus

Bohus

    Captain

  • Active Members
  • PipPipPipPipPip
  • 591 príspevkov
  • 10 tém

Príspevok bol napísaný: 9. apríl 2014 - 00:33:47

Katalánski poslanci upozorňujú Kongres (snemovňu): “Neustúpime“

Ana I. Sánchez
Madrid 08. 04. 2014

http://www.abc.es/es...1404081749.html

 

Hovorca CiU v parlamente Katalánska, Jordi Turull potvrdzuje: „Budeme hľadať iné demokratické cesty, ktoré dovolia ľudu Katalánska hlasovať a rozhodnúť o svojej budúcnosti“.

 

Neexistuje cesta späť. Toto je hlavná myšlienka, ktorú traja katalánski poslanci zastávajúci autonómiu, Jordi Turull (CiU), Marta Rovira (ERC) a Joan Herrera (ICV) nastolili toto popoludnie v Kongrese , aby bolo uznané za legálne a demokratické postúpenie kompetencie štátu na zvolanie referenda v ich autonómnej komunite. „Ak vy môžete, ale nechcete, my neustúpime a budeme iniciovať iné demokratické cesty, ktoré dovolia ľudu Katalánska hlasovať a rozhodovať o svojom osude.“ Aby sa nikto neuviedol do omylu; ľud Katalánska sa nedostal do slepej uličky, ale začal cestu bez návratu, upozornil Turull.

Po ňom, generálna sekretárka ERC, Marta Rovira, druhá v intervenovaní, zastavila sa pred kreslom predsedu vlády, pred Marianom Rajoy, aby mu podala ruku, na čo neváhal vstať z miesta a opätoval to. To isté gesto opätovala Rovira u viceprezidentky Soraya Sáenz de Santamaría, bez toho, aby toto gesto zblíženia sa bolo viditeľné v debate.

Rovira sa snažila zamaskovať požiadavku na zvolanie referenda pod hľadaním dohody, ale neponúkla nič pre nadviazanie takéhoto rokovania okrem žiadosti, aby sa štát pristúpil na ich žiadosť. „ Je to naše nadšenie a naša nádej  a ani vy, ani nikto iný nám to nemôže vziať, lebo o tom rozhodne ľud“, upozornila pred  zdôraznením svojho prejavu  slovami „ Budeme hlasovať a vyhráme našu budúcnosť“.

 

Ešte predtým si Rovira dovolila kritizovať pohreb Adolfa Suáreza, kde kritizovala „hluk šablí na štátnom pohrebe, ktorý nie je v súlade s pamiatkou na zomrelého exprezidenta“. 
 

Ako najmenší spoločný menovateľ  týchto troch poslancov bolo vylúčenie slova „nezávislosť “, ktoré sa tak často používa v Katalánsku a volili v debate miernejší tón, ale nabitý pocitom , že sú obeťami a neváhali uplatňovať otrepaný argument, že štát utláča Katalánsko.

Nechýbalo ani poučovanie až do tej miery, že  Rovira tvrdila, že ich ašpiráciou je „Štát, ktorý bude investovať do vlakov naplnených príležitosťami a nie do rýchlovlakov bez pasažierov a do zachraňovania toxických bánk.“

 

Na snímke : Turull, Rovira a Herrera, obrancovia návrhu na poskytnutie možnosti 
pre plebiscit o suverenite Katalánska. Tento utorok 8. apríla 2014 v španielskej snemovni.

Priložený súbor  Katalánski poslanci.jpg   36,4K   0 Počet stiahnutí

 

Je ťažké zaujať stanovisko k takejto zložitej otázke samostatnosti Katalánska, keď človek nepozná celý ten spoločenský a politický život v Španielsku. Na španielskom fóre (k článkom na ABC)  sa môže človek dočítať, ako aj u nás, všelijaké protichodné názory. Niekto sa zastáva Katalánskej samostatnosti, väčšinou sú ostatní Španieli proti tomu. V španielskej snemovni súhlas na referendum Katálanci teraz nedostali, ale sú rozhodnutí pokračovať v svojej snahe o samostatnosť ďalej legálnou cestou.

 

Národ, ktorý je „ťahúňom“ v určitom štátnom celku, musí ťažko bojovať o svoju samostatnosť, ak sa raz tak rozhodne. Ak nemá silného priateľa, ako napríklad mali kosovskí Albánci , keď si privlastnili časť Srbska, tak je to asi takmer nemožné. (Napríklad Kurdi, Baskovia . . . takých silných priateľov nemajú.)

Rusi na východe Ukrajiny sú tiež takí „ťahúni“ ukrajinského priemyslu, ale je jasné, že Ukrajinci im nikdy súhlas k samostatnosti nedajú, čo sa dá pochopiť.
Ale ukrajinskí Rusi majú presne takého istého silného priateľa, ako mali aj srbskí Albánci, ktorí si odkrojili kus Srbska.

Ako by malo teraz vyzerať spravodlivé riešenie : Majú teraz Rusi konať takým spôsobom, ako konali Spojené štáty americké v prípade Kosova ?
 

Trochu som sa zasmial na názore jedného Čecha, prečo my Slováci sme tak ľahko dospeli k samostatnosti. Klaus si to údajne prepočítal a vyšlo mu, že tých troch miliónov Slovákov, jedného milióna Rómov a milióna Maďarov je najlepšie sa zbaviť.

Ukrajinskí Rusi a španielski Katalánci majú teda smolu. Keby boli ‒ podľa možno správnej logiky spomínaného Čecha ‒ darebácke parazitujúce národy, tak by im Ukrajinci a Španieli možno poskytli aj veľkú odmenu za to, že sa chcú osamostatniť.


  • 1





Podobné témy pre kľúčové slovo: španielčina, španielsky jazyk, španielsko, španieli, hispánci